Ochrana dážďovníka tmavého a netopierov v budovách na Slovensku

Lieta v kŕdľoch a vyznačuje sa prudkým letom. Počas lovu sú dážďovníky veľmi spoločenské a lietajú oveľa rýchlejšie aj lepšie manévrujú ako druhy lastovičiek. Typické sú kosákovito zahnuté dlhé krídla a skupinové hlasové prejavy. Pomenovaniu možno vďačí zvýšenej intenzite lovu pred dažďom, kedy narastá aktivita hmyzu tvoriaceho potravu dážďovníkov alebo jednoducho tomu, že pred dažďom odletia preč. Vedecký názov Apus – v preklade z latinčiny beznohý - poukazuje na jednu z jeho najcharakteristickejších čŕt – krátke nôžky, ktoré na chôdzu používa len v malej miere. Jeho pohyb na vodorovnom podklade pripomína skôr plazenie ako chôdzu. Na to, aby mohol dážďovník vzlietnuť, sa potrebuje spustiť do prázdneho priestoru. Dážďovníky sú spoločenské vtáky. Na krídlach sa aj pária. Noc obyčajne tiež trávia na krídlach a spia počas letu (okrem hniezdenia). Občas môžu jednotlivo nocovať aj na rímse okna.

Pôvodne hniezdil na skalách a v dutinách stromov, v súčasnosti však na tento účel využíva prevažne otvory a štrbiny v ľudských stavbách. Hniezdia v rozmedzí od mája do septembra raz ročne, v jednej znáške potom bývajú 2 – 3 čisto biele vajcia, na ktorých 18 – 22 dňovej inkubácii sa striedavo podieľa samec aj samica. V prípade nepriaznivého počasia dokážu mláďatá znížiť teplotu tela a spomaliť tak svoj rast (upadnúť do letargie), vďaka čomu dokážu prežiť aj jedno až dvojtýždňový nedostatok potravy.

Ohrozenie: Vzhľadom k vysokému tempu zatepľovania na celom území Slovenska sú dnes akútne ohrozené nielen lokálne populácie dážďovníkov v jednotlivých mestách, ale aj ich celoslovenská populácia! Početnosť dážďovníkov na Slovensku poklesla v dôsledku zatepľovania a špárovania panelových domov v poslednom desaťročí o viac ako 50 %. Na viacerých slovenských sídliskách bol tento kedysi bežný druh celkom vyhubený, na mnohých miestach prežívajú už len posledné zvyšky kedysi početných populácií. Častokrát sa bohužiaľ zatepľujú panelové domy počas hniezdneho obdobia a obsadené hniezda sa jednoducho uzavrú bez ohľadu na ich osadenstvo.

Pre dážďovníky je typická ich pevná väzba na hniezdisko. Kde už raz úspešne vyhniezdia, tam sa opakovane vracajú, často aj po celý život. Pokiaľ o svoju hniezdnu dutinu prídu, trvá im najmenej jeden alebo aj viac rokov, kým si nájdu nové hniezdisko. Nové hniezdiská však takmer nepribúdajú – v súčasnosti sa pri výstavbe budov používajú moderné technológie, nové budovy sa zatepľujú už počas výstavby a dážďovníkom zvyčajne neposkytujú žiadne možnosti na zahniezdenie. Dážďovníky si tak len ťažko hľadajú nové hniezdiská a sú o to viac vystavené konkurenčnému tlaku zo strany iných dážďovníkov, ktoré sa ocitli v rovnakej situácii. Môže sa preto stať, že v dôsledku zápasov a vzájomného vyrušovania na hniezdisku nezahniezdi žiadna zo súperiacich strán.

Ochrana: Vzhľadom na to, že dažďovníky aj netopiere patria medzi živočíchy európskeho významu sa na Slovensku rozbieha projekt Ochrana dážďovníka tmavého a netopierov v budovách na  Slovensku, ktorý realizuje BROZ v spolupráci SOS/Birdlife Slovensko. Medzi hlavné ciele projektu patrí zastaviť súčasný klesajúci trend veľkosti populácií dážďovníka a raniaka na Slovensku a ochrana ich hniezdísk a úkrytov najmä v urbanizovanom prostredí.

Ďalšie ciele projektu:

• Zabezpečiť systematické riešenie ochrany druhov v budovách cez vyškolenie zástupcov štátnej stavebnej správy, stavebných firiem, správcov budov, vlastníkov a užívateľov budov a iných a posilnenie spolupráce.
• Zabezpečiť ochranu existujúcich hniezdísk a úkrytov a vytvorenie nových, vrátane inštalácie špeciálnych búdok pre dážďovníka a netopiere.
• Zvýšiť povedomie verejnosti o užitočnosti dážďovníka a netopierov a zapojiť ju do ich ochrany.

Martin Mráz - Životné prostredie - 02.04.2012 - 9676 čítaní

Komentáre k článku