Ľudia pre Malacky » Informácie » Poznávajme Dolné Záhorie

Krátke správy

17.09.2017
Centrum voľného času Vás pozýva na jesenné podujatie –TEKVICOVÉ STRAŠIDLÁ, ktorá sa uskutoční 6. 10. o 16.10 h Program: zdobenie a vyrezávanie tekvíc, súťaž v zbere gaštanov, metlobal, maľované líčka. Ochutnať môžete z pečených dobrôt a pre smädošov pripravíme nápoj čarodejníc. Prineste si tekvičku, niečo na zdobenie - listy, konáriky a dobrú náladu. Každá tekvička postupuje do súťaže o NAJ TEKVICU.

05.09.2017
V piatok 8. 9. sa uskutoční 34. ročník Večerného behu zdravia-Beh vďaky SNP. Beh sa uskutoční po tradičnej trase - štart o 16.30.od pamätníka SNP pri ZŠ Dr. J. Dérera, po Partizánskej ulici, na slimák a v Zámockom parku, cieľ je na štadióne. Prezentácia účastníkov je na školskom dvore ZŠ Dérera od 15.00. do 16.15 h. Súťaží sa vo všetkých kategóriách od najmenších škôlkarov, školákov, stredoškolákov, dospelých až po seniorov. Víťazi v jednotlivých kategóriách, najmladší i najstarší účastníci získavajú hodnotné ceny. Príďte si zabehať, urobiť niečo pre svoje zdravie!


» Archív krátkych správ

Inzercia

Ordinačné hodiny

Posledné komentáre

janka06.09.2017
Pripravuje sa rekonštrukcia ďalšieho...

Maťašovský23.08.2017
Na Ceste mládeže padla strecha

miloš22.08.2017
Na Ceste mládeže padla strecha

Maťašovský22.08.2017
Na Ceste mládeže padla strecha

jozef18.08.2017
Do detských ihrísk pôjde vyše 200...

Roman18.08.2017
Do detských ihrísk pôjde vyše 200...

malačan18.08.2017
Do detských ihrísk pôjde vyše 200...

Roman17.08.2017
Mesto sa pripravuje na obchvat

Príspevky z fóra

Iris31.08.2017

Er31.08.2017

Rudo29.08.2017

Mária28.08.2017

Iva24.08.2017


Príspevky z tém

otázka19.04.2017
Družstevná v Malackách

riki18.03.2015
Skatepark Malacky

pre pána primátora..16.02.2015
Skatepark Malacky

občan daňový poplat13.02.2015
Skatepark Malacky

ironik12.02.2015
Skatepark Malacky

Informácie » Poznávajme Dolné Záhorie

Malacky sú súčasťou regiónu Dolného Záhoria

Tento región je časťou Záhoria. Prirodzené hranice regiónu tvorí na východe pohorie Malé Karpaty a na západe rieka Morava, ktorá je zároveň štátnou hranicou s Rakúskom. Na juhu hraničí Dolné Záhorie s Bratislavou. Mestské časti– Devínska Nová Ves, Devín, Lamač a Záhorská Bystrica, Dúbravka a Karlova Ves sú jeho súčasťou. Dolné Záhorie je na severe vymedzené hranicou okresu Malacky. Asi takto definuje región Dolné Záhorie stratégia rozvoja cestovného ruchu, ktorá bola spracovaná ako súčasť projektu mesta Malacky – PALTOUR, ktorý bol financovaný z prostriedkov EÚ. Rozhodli sme sa, že vám atraktívnou formou priblížime niektoré jej časti.

Mapa Dolného Záhoria, zdroj: www.malacky.sk

Hrady v Malých Karpatoch

Od 13. storočia preberali funkciu ochrany severozápadných hraníc medzi Uhorskom a Českým kráľovstvom. Tvorili tak pohraničnú líniu tiahnucu  sa od Bratislavy až po Žilinu. V rámci hranice strážili aj dôležité cesty a priesmyky. Nebolo tomu inak ani v Malých Karpatoch, línia tu začínala Devínskym hradom a ďalej pokračovala PajštúnomPlaveckým hradomKorlátkou, hradom Dobrá Voda a končila Čachtickým hradom pri Novom Meste nad Váhom.                                     

Zrúcanina hradu Pajštún (ukáž na mape) sa nachádza v južnej časti Malých Karpát nad obcou Borinka na vápencovom chrbte vo výške 486 metrov. V súčasnosti je hrad súčasťou prírodnej rezervácie Pod Pajštúnom, ktorá bola vyhlásená z dôvodu ochrany zachovaných malokarpatských lesov najmä vo vrcholovej časti masívu Kozlisko (527 m.n.m), ktorý sa nachádza v tesnom susedstve hradného brala. Hrad vznikol pri križovatke viacerých dôležitých ciest. V prvom rade strážil najdôležitejšiu cestu, ktorá viedla z Brna cez Holíč, Malacky, Stupavu a Lamačským sedlom ústila do Bratislavy. Význam tejto starej cesty stúpol koncom 14. storočia. V roku 1373 vydal Ľudovít I. povolenie, aby tadiaľto mohli prichádzať obchodníci z českých krajín. Táto cesta, ktorá bola vlastne odbočkou zo starobylej Českej cesty, nadobudla tak veľký význam. Českí obchodníci, ktorí chceli navštíviť Bratislavu priamo, nemuseli cestovať cez Trnavu. Popod hrad viedla i ďalšia lokálna, ale dôležitá obchodná cesta vedúca zo Svätého Jura a Rače cez Borinku do Stupavy a cez brod do rakúskeho Marcheggu. Pajštún strážil spolu s Devínskym hradom i tieto brody na rieke Morave a chránil tak mesto Bratislavu pred možným vpádom nepriateľa.

Hrad bol postavený začiatkom 13. storočia ako prvotne strážny objekt, ktorý bol súčasťou komplexu stavieb slúžiacich na ochranu severnej hranice Uhorska. Prvá písomná zmienka o hrade pochádza z roku 1273. V 14. storočí sa stal dedičným majetkom grófov zo Svätého Jura a Pezinka. Po vymretí rodu (1526) sa stal  hrad majetkom kráľa, ktorý ho v roku 1550 dal do zálohu Gašparovi Serédymu. Neskôr hrad pripadol na základe záložného práva rodine grófa Ecca zo Salmu a Neuburgu. V r.1592 získava hrad a okolité panstvo Mikuláš II. Pálfi. Po jeho smrti pripadol hrad synovi Pavlovi, ktorý bol v tej dobe palatínom a teda významným kráľovským hodnostárom. Na torzách múrov, ktoré sa zachovali pravdepodobne okolo pozostatkov centrálneho nádvoria môžeme ešte aj dnes rekonštruovať meniaci sa vkus doby i jednotlivých majiteľov, ktorí si sídlo prispôsobovali svojim potrebám. V 16. storočí bol hrad rozšírený a obohnaný zdokonaleným fortifikačným systémom. V 17. storočí majiteľ Pavol Pálfi v duchu renesancie nechal upraviť hrad na reprezentačné šľachtické sídlo. Dokladom sú napr. fragmenty renesančných okien a arkierov, ako aj torzá reliéfne zdobených maskarónov s tvárou leva nad južnou bránou. Prestavbou bol poverený taliansky stavebný inžinier Filiberto Luchese, ktorý sa podieľal aj na prestavbe Bratislavského hradu. V polovici 18. storočia hrad vyhorel a hoci ho čiastočne opravili, prestal slúžiť svojmu pôvodnému účelu šľachtického sídla. Od roku 1809, kedy ho napoleonské vojská zo strategických dôvodov nechali vyhodiť do vzduchu (spolu s hradom Devín), ostali z hradu iba ruiny.

Zrúcanina  Plaveckého  hradu (ukáž na mape) sa nachádza na kopci nad obcou Plavecké Podhradie v národnej prírodnej rezervácii Pohanská. Gotický hrad bol postavený v 13. storočí. Najstaršie časti tvoria zvyšky paláca a štvorbokej veže. Hrad bol sídlom Plaveckého panstva. Bol majetkom grófov zo Svätého Jura a Pezinka, neskôr Ctibora z Beckova. V 16. storočí bol počas tureckého nebezpečenstva prestavaný na renesančnú pevnosť s dvoma nádvoriami a dvoma mohutnými delovými baštami. V rokoch 1579-1582 tu pôsobila tlačiareň kazateľa Petra Bornemiszu. Od roku 1621 sa stal hrad majetkom Pálfiovcov. V rokoch 1705-1706 bol silne poškodený za bojov medzi cisárskymi vojskami a rákociovskými povstalcami. Pálfiovci si v roku 1708 postavili v Plaveckom Podhradí renesančne barokový kaštieľ a hrad zostal opustený. Plavecký hrad je spolu so svojim atraktívnym okolím (národná prírodná rezervácia a archeologická lokalita PohanskáPlavecký kras, vrch Vápenná) vyhľadávaným turistickým cieľom. K hradu vedie od obce Plavecké Podhradie náučný turistický chodník Plavecký kras. Chodník informuje o prírodných zaujímavostiach Plaveckého krasu, histórii hradu a archeologickej lokalite na vrchu Pohanská, kde sa našli zvyšky keltského sídla.

Kaštiele Dolného Záhoria

Kaštieľ v Malackách (ukáž na mape) so štvorcovým pôdorysom s vnútorným uzavretým nádvorím a dominantným čelným rizalitom bol pôvodne postavený v reprezentatívnom barokovom duchu. Jeho výstavbu iniciovali vtedajší zemepáni, Pálfiovci. V 19. storočí prešiel klasicistickou prestavbou, ktorá čiastočne zmenila výzdobu kaštieľa. Francúzsku barokovú záhradu zmenili na anglický park. Posledným majiteľom kaštieľa bol Mikuláš VI. Pálfi, ktorý sa narodil v roku 1861 v Malackách a zomrel v roku 1935 v Marcheggu. Po prevrate v roku 1918 plnil kaštieľ úlohu vojenských kasárni, v roku 1933 budova prešla do správy františkánom, ktorí v nej zriadili internát. Po roku 1957 bola v kaštieli zriadená nemocnica. Po odchode zdravotného personálu budova chátrala. Dnes je vlastníkom zámku mesto Malacky a kaštieľ sa postupne rekonštruuje.

Kaštieľ v Stupave (ukáž na mape) vznikol prestavbou pôvodného  vodného hradu, ktorý bol v 13. storočí dôležitým strážnym objektom v danej lokalite. V roku 1867 patril Károliovcom, ktorí ho prestavali v historizujúcom slohu a stal sa tak pohodlnejšiu alternatívu rodinného sídla namiesto hradu Pajštún. Károliovci kaštieľ opustili v roku 1945 a následne boli jeho priestory využívané na svetské účely (škola, v súčasnosti domov pre seniorov). Jeho pôvodný vzhľad romantického zámku sa zachoval iba parciálne, pretože požiar v roku 1947 a následná necitlivá rekonštrukcia zotreli jeho pôvodný vzhľad. Pozoruhodným je však verejnosti prístupný zámocký park s jazierkom a mnohými vzácnymi drevinami.

Kaštieľ vo Veľkých Levároch, (ukáž na mape) postavený v barokovom slohu, si nechala  postaviť šľachtická rodina Koloničovcov. Trojkrídlovú budovu obkolesuje anglický park. Po vymretí rodu Koloničovcov sa kaštieľ spolu s okolitými majetkami stáva vlastníctvom grófa Štefana Wenckheima, ktorý sa oženil s Hubertou Koloničovou. V roku 1931 grófska rodina Wenckheimovcov odpredala kaštieľ bratislavským uršulínkam, ktoré ho neskôr predali štátu. V priestoroch kaštieľa bol zriadený psychiatrický liečebný ústav (počas druhej svetovej vojny v ňom bola vojenská nemocnica). Po vojne sa vrátil do kaštieľa psychiatrický liečebný ústav, ktorý však od roku 2005 nie je v prevádzke a kaštieľ chátra.

Kaštieľ v Plaveckom Podhradí. (ukáž na mape) Renesančný kaštieľ nechal v 17. storočí postaviť majiteľ Plaveckého hradu – Mikuláš Pálfi ako rodinné sídlo. V 18. storočí prešiel kaštieľ barokizáciou a jeho okolie upravili na park. Kaštieľ tak získal podobu budovy so štvorcovým pôdorysom s vnútorným nádvorím, pričom celkový vzhľad dopĺňajú štyri nárožné veže. V súčasnosti sú priestory kaštieľa verejnosti neprístupné, pretože slúžia Štátnemu archívu v Bratislave.

Sakrálne pamiatky

Františkánsky kláštor a kostol v Malackách (ukáž na mape) nechali vybudovať Pálfiovci v rámci rekatolizačných aktivít na svojom panstve. Budova františkánskeho kláštora spolu s kostolom tvoria príklad renesančného sakrálneho komplexu s fortifikačným charakterom. Kostolu zasvätenému Nepoškvrnenému Počatiu Panny Márie dominuje drevený vyrezávaný a bohato polychrómovaný hlavný oltár z prvej polovice 18. storočia. Vzácny mobiliár kostola dopĺňajú  tri bočné oltáre, z ktorých dva darovala v roku 1723 grófka Antónia Mária, manželka Leopolda Pálfiho. Pôvodne biele interiérové steny boli v roku 1928 vymaľované. Zaujímavou a umelecky hodnotnou súčasťou chrámu je aj  kaplnka Svätých schodov symbolizujúca schody, po ktorých kráčal Ježiš k Pilátovi. Tzv. Sväté schody sú na svete iba na troch miestach (v Ríme, v Jeruzaleme a v Malackách). Pod kostolom sa nachádzajú krypty, v ktorých sú uložené telesné pozostatky rodinných príslušníkov Pálfiovcov a františkánskych kňazov. Krypty boli dlho zatvorené a chátrali, dokonca sa v 90. rokoch minulého storočia stali terčom satanistických seansí a následného rabovania. Až v roku 2002 sa začali rekonštruovať a postupne sprístupňovať verejnosti.

Synagóga v Malackách (ukáž na mape) je dokladom existencie malackej židovskej obce. Modlitebňa bola postavená v roku 1900 v maurskom slohu s bohatou štukovou ornamentikou. V interiéri je relatívne dobre zachovaná  predsieň, mužská modlitebňa, ženská galéria a výklenok na uloženie zvitkov tóry. Po ruhej svetovej vojne slúžila synagóga svetským účelom a jej interiér bol predelený vstavaným podlažím. V súčasnosti je využívaná ako reprezentatívna koncertná a spoločenská sála a od roku 2009 je zaradená do projektu Slovenskej cesty židovského kultúrneho dedičstva.

Kostol  Najsvätejšej Trojice v Malackách (ukáž na mape) bol pravdepodobne postavený v roku 1604 na mieste staršieho (gotického) kostola. Striedma jednoloďová stavba bolo prvotne určená na účely liturgických obradov evanjelikov. V rámci rekatolizačných snáh prešiel neskôr kostol do rúk katolíkom (1672), ktorí nechali ku kostolu pristavať vežu. V priebehu 18. storočia bol kostol barokizovaný.

Kostol svätého Štefana uhorského v Stupave (ukáž na mape) je situovaný na neveľkom námestí v centrálnom priestore mesta. Chrám podľa doložených historických záznamov stál už v roku 1390 a mal charakter tzv. kostolného hradu (t. j. kostol s fortifikačnými prvkami). Súčasná podoba kostola je výsledkom viacerých stavebných úprav, pričom architektonicky najvýraznejšie sa na výzore kostola podpísala rekonštrukcia realizovaná na podnet Pálfiovcov. Počas rekonštrukcie, ktorá sa začala v roku 1764, priestor kostola zväčšili a pristavali bočné krídla. Severná kaplnka bola spojená s chrámom a pripojená bola aj južná kaplnka.

Stupavská synagóga (ukáž na mape) svedčí o prítomnosti  židovskej náboženskej obci, ktorá dokonca v minulosti patrila medzi najstaršie na území dnešného Slovenska. Pre svoje náboženské obrady si členovia nechali v roku 1803 postaviť synagógu. V roku  2008 prebehla jej výrazná pamiatková obnova, ktorá citlivo zachovala jej pôvodný výzor charakteristický masívnymi múrmi s drobnými barokovými oknami a sedlovou strechou. Synagóga sa naďalej priebežne rekonštruuje s cieľom zriadiť v nej centrálny archív a depozitár kníh slovenskej židovskej komunity s prezentáciou judaík a archiválií.

Rímskokatolícky kostol vo Veľkých Levároch (ukáž na mape) je dodnes dominantou nielen obce, ale aj širokého okolia. Po bazilike v Šaštíne sa veľkolevársky kostol zasvätený Menu Panny Márie považuje za druhý najväčší chrám na Záhorí. Kostol bol postavený v roku 1733 ako votívna stavba pri príležitosti víťazstva Uhorskej armády nad Turkami. Iniciátorom výstavby umelecky i priestorovo veľkolepej architektúry bol viedenský kardinál a arcibiskup, rodák z Veľkých Levár, Žigmund Kolonič.

Pútnické miesto v Marianke (ukáž na mape) patrí medzi najstaršie pútnické miesta nielen na území Slovenska, ale aj v bývalom Uhorsku vôbec. Vznik samotnej úcty k tomuto miestu je opradený legendami, avšak je isté, že medzi veriacimi muselo byť už pred jeho oficiálnym uznaním dostatočne významné. V roku 1377 uhorský kráľ Ľudovít I. položil základný kameň kostola a správou miesta poveril mníšsky rád paulínov. V areáli pútnického miesta  je možné nájsť viacero sakrálnych architektúr, ktorú sú zakomponované do prírodného prostredia. Dominantou mariánskeho údolia je kostol Narodenia Panny Márie zo 14. storočia, ktorý aj napriek neskorším stavebným zásahom dodnes nesie výrazné gotické znaky. V blízkosti prameňa s údajne liečivou vodou je vybudovaná Kaplnka svätej studne zo 17. storočia. V 20. Storočí bola zriadená lurdská jaskyňa a kaplnky krížovej cesty so sochami v životnej veľkosti. Pôvodný kláštor paulínov v súčasnosti slúži ako pútnický a exercičný dom

Múzeá a galérie

Múzeum Michala Tillnera v Malackách (ukáž na mape) bolo založené v roku 1975 z podnetu akademického maliara Michala Tillnera a je umiestnené na Záhoráckej ulici. Zbierkové predmety sú vo väčšine etnografické, v menšej miere umelecké predmety a archiválie. Múzeum zameriava svoju činnosť na rozširovanie zbierkového fondu, propagáciu, organizovanie prednášok, besied, výstavnú, výskumnú, edičnú a publikačnú činnosť. Expozícia zahŕňa dve nosné témy: Záhorácka izba a Habáni. Krypty pod františkánskym kostolom Nepoškvrneného Počatia Panny Márie v Malackách sú vysunutou expozíciou Múzea Michala Tillnera.

Múzeum Ferdiša Kostku v Stupave (ukáž na mape) bolo otvorené v roku 1968. Džbankárska a keramická výroba sa v Stupave rozšírila na začiatku 18. storočia a dodnes sa nerozlučne spája s menom Ferdiša Kostku (1878 – 1951). Ferdiš Kostka je pokračovateľom džbankárskej  rodiny Putzovcov, ktorá sa usadila v Stupave v priebehu 18. storočia a ktorá vynikala vo výrobe habánskej fajansy. V roku 1946 bol Ferdišovi Kostkovi udelený titul národného umelca, čím sa stal prvým nositeľom tohto najvyššieho ocenenia v Československu. Múzeum je situované v rodinnom dome a v dielni Ferdiša Kostku a základnú časť expozície tvoria fajansové výrobky a hrnčiarske práce, ktoré zozbierala vdova po F. Kostkovi - Františka Jochová-Kostková. V dome Ferdiša Kostku je možné vidieť okrem stálej expozície jeho výrobkov, náradia využívaného pri výrobe keramiky aj najstaršiu keramickú pec určenú na vypaľovanie keramiky na Slovensku.

Habánsky dvor vo Veľkých Levároch (ukáž na mape) je jednou z dominánt obce Veľké Leváre. Ide o pamiatkovú rezerváciu ľudovej architektúry, ktorú tvorí 22 pôvodných viacpodlažných stavieb vybudovaných v 17 –19 storočí. Habánsky dvor je situovaný v juhozápadnej časti obce Veľké Leváre  (smerom na obec Malé Leváre). V tejto časti obce okrem unikátnych stavieb môžete navštíviť znovu otvorené múzeum, ktoré sa nachádza v Izerovom dome. Habáni boli príslušníci náboženskej odnože protestantov, ktorí sa nazývali aj novokrstenci alebo anabaptisti. Na Slovensko prišli približne v polovici 16. storočia. Postupne založili 33 bratských dvorov. Do dnešných dní sa zachovali dvory vo Veľkých Levároch, Sobotišti a Moravskom Jáne. Habáni prišli do Veľkých Levár v roku 1588. Od grófa Jána Bernharda dostali Habáni lúky, polia, lesy a stavebné pozemky. Habáni boli zruční remeselníci, ktorých výrobky sa cenili. V roku 1592 mal habánsky dvor vlastný mlyn, pivovar, verejný kúpeľ a dielne na nože a keramiku. Počas najväčšieho rozmachu mal habánsky dvor vyše 40 domov. Habáni mali aj vlastnú školu, kaplnku a faru.

Pamätná izba Martina Benku v Kostolišti. (ukáž na mape)  Martin Benka, jeden z najvýznamnejších slovenských maliarov 20. storočia sa narodil v obciKostolište v roku 1888. V obci je zachovaný Benkov rodný dom a v kultúrnom dome sa nachádza pamätná izba s dielami, osobnými vecami majstra a ukážkami krojov. Pamätná izba je verejnosti prístupná na požiadanie. V miestnom kostole a sobášnej sieni sa nachádzajú diela Sv. Martin na koni a Záhorácka svadba. Expozícia „Dedičstvo otcov zachovaj nám, Pane“ v Studienke. V obci je zriadená stála etnografická expozícia, ktorá informuje o zvykoch, remeslách, tradíciách a folklóre obyvateľov Studienky. Výstavu si je možné pozrieť v sobotu od 15:00 do 18:00, u pani Kardianovej na adrese Studienka č. 45, prípadne po dohode s prevádzkovateľkou aj v iný deň.

Uhranské múzeum v Záhorskej Vsi. (ukáž na mape) V zrekonštruovaných priestoroch pôvodnej tridsiatkovej stanice bola v roku 2008 zriadená národopisná expozícia Uhranského múzea, ktorá prezentuje históriu, tradície a kultúru obce Záhorská Ves.

Múzeum kultúry Chorvátov na Slovensku (ukáž na mape) je súčasťouSlovenského národného múzea. V priestoroch múzea je možné okrem stálej etnografickej expozície vzhliadnuť aj dočasné rôznotematické výstavy.  Art Gallery sa nachádza na Brigádnickej ulici v Devíne a okrem prezentácie tvorby súčasných umelcov ponúka možnosť kúpy umeleckých diel.  Geologické múzeum v Devíne je osobitým múzeom v prírode. Jeho koncepciu vytvára niekoľko modelov hornín, ktoré tvoria geologické podložie slovenských pohorí. Makety hornín sú doplnené informačnými tabuľami. V priestore múzea sa konajú sympózia sochárov

Prírodné bohatstvo

Dolné Záhorie ako súčasť slovensko-rakúskeho Pomoravia je jedným z najzachovalejších nížinných území v strednej Európe. Povodie Dyje, Moravy a následne sútok Moravy a Dunaja zahŕňa v sebe prirodzený ráz lužnej krajiny tak, ako ju poznali naši predkovia. Jedinečnosť územia dokresľuje geologické podložie tvorené najmä pieskovými sedimentami, ktorých rozloha i umiestnenie je unikátom v rámci Európy.

Počiatky ochrany územia Pomoravia siahajú minimálne do 18. storočia, kedy habsburská panovníčka Mária Terézia začala aktívnejšie chrániť lesné porasty vzhľadom na ich rapídne ubúdanie v dôsledku čoraz väčšej potreby dreva ako materiálu v bežnom živote. Prvé ochranárske pokusy viedli teda k ochrane prírodného stanovišťa (biotopu) a je tomu tak v podstate aj dnes. Hranica, ktorá viedla Pomoravím od nepamäti, predurčila relatívny nezáujem ľudí poškodzovať ho, navyše podporený odľahlosťou a hospodárskou neatraktívnosťou územia. Hlavným hospodárskym odvetvím tu bolo predovšetkým poľnohospodárstvo, ktoré postupne ukrajovalo a zmenšovalo  prírodné stanovištia.

Priemyselná revolúcia najmä v druhej polovici 19. storočia zasiahla Pomoravie len veľmi okrajovo. Začiatok a prvá polovica 20. storočia nepredstavovala pre slovenskú alebo rakúsku časť nivy Moravy významnejší zásah do prírodného prostredia. Po druhej svetovej vojne rozdelením Európy na imperialistický a socialistický blok začalo byť prihraničné územie bývalého Československa a Rakúska prísne strážené, čo sa pretavilo  paradoxne v perfektnú ochranu zachovalých nivných biotopov  a prakticky v zakonzervovanie územia. Vďaka týmto „pozitívnym opatreniam na záchranu pracujúceho človeka“ sa zachovalo jedno z najkrajších území na Slovensku. Na rakúskej strane bolo v tom čase veľmi intenzifikované poľnohospodárstvo, ktoré predsa len dosť výrazne zasiahlo do stavu jednotlivých biotopov.

Chránené krajinné oblasti

Chránená krajinná oblasť Záhorie bola zriadená Vyhláškou bývalého MK SSR č. 220/1988 Zb. zo dňa 9. novembra 1988 v znení Zákona NR SR č. 287/1994 Z. z. Je prvou nížinnou chránenou krajinnou oblasťou na Slovensku s rozlohou 27 522 ha. Pozostáva z dvoch častí – severovýchodnej a západnej. Severovýchodná časť je ovplyvnená veternými procesmi súvisiacimi s prenosom piesku. Reliéf tvoria presypové valy, vetrom zvlnené pokrovy, bachrany, oblé presypy a duny polmesiačikovitého tvaru. Záhorská nížina vďaka svojmu umiestneniu križuje horské celky na trase sever – juh, čím tvorí dôležitú migračnú trasu pre sezónne ťahy vtákov. Súčasný teplotný kontrast medzi studenými medzidunovými zníženinami a vyhriatymi pieskovými nánosmi podmieňuje bohatú druhovú pestrosť rastlín, kde sa striedajú druhy horské, pozostatky z chladnejších období, s druhmi typickými pre teplé a suché stanovištia. Živočíchy sú zastúpené hlavne druhmi viažucimi sa na teplé a suché stanovištia, ako sú mravcolevy a dudky. Borovicové porasty s bohatstvom hmyzích predátorov sú potravnou základňou pre lelka, škovránka stromového a netopiere. Západná časť CHKO predstavuje krajinu modelovanú činnosťou rieky Morava s riečnymi terasami a širokou riečnou nivou. Zaplavované nivné lúky so zachovalou bohatou kvetenou nemajú v súčasnosti svojou rozsiahlosťou na Slovensku obdobu. Lúky sa harmonicky rozprestierajú v susedstve s lužnými lesmi, ktoré sú drevinovým zložením blízke pôvodným lesom.

Chránená krajinná oblasť Malé Karpaty je jediné veľkoplošné chránené územie vinohradníckeho charakteru s rozlohou 65 504 ha. Malé Karpaty predstavujú okrajové pohorie vnútorných Karpát, rozkladajúce sa v ich juhozápadnom cípe.  Sú jadrovým pohorím so špecifickým vývojom  kryštalinika, na ktorom je obalová jednotka, ktorá sa na niektorých miestach odtrhla od podložia a presúvala (príkrovy).  V území vystupujú granitoidné horniny, vápence, bridlice, fylity, amfibolity a ďalšie horniny jadrových pohorí.

Jediná sprístupnená jaskyňa v CHKO a na západnom Slovensku je jaskyňa Driny. Je dlhá 680 m a nachádza sa v Smolenickom krase. Zaujímavá je svojou genézou a bohatou sintrovou výzdobou. Z kultúrno-historického aspektu je významná jaskyňa Deravá skala pri Plaveckom Mikuláši, ktorú osídľoval človek už v staršej dobe kamennej a jaskyňa Veľká pec pri Vrbovom. Územie z veľkej časti pokrývajú listnaté lesy s bukom, jaseňom štíhlym, javorom horským a lipou.Z nepôvodných drevín sa tu vyskytuje gaštan jedlý. V teplomilných trávinno-bylinných spoločenstvách sa vyskytuje hlaváčik jarný, zlatofúz južný, poniklec veľkokvetý, klinček Lumnitzerov. K druhom, ktoré tu majú jediný výskyt na Slovensku, patrí listnatec jazykovitý, ranostaj ľúbi, rašetliak skalný. Malé Karpaty majú druhovo pestré živočíšstvo. Zistilo sa tu doteraz 700 druhov motýľov a okolo 20 druhov mravcov. Z bohato zastúpeného vtáctva možno z okolia hradných zrúcanín spomenúť napríklad skaliara pestrého a skaliarika sivého. Sokol rároh má v Malých Karpatoch najhojnejší výskyt na Slovensku. Z ďalších druhov vtákov v oblasti hniezdia napríklad bocian čierny, včelár obyčajný, hadiar krátkoprstý, výr skalný, myšiarka ušatá, lelek obyčajný.

Maloplošné chránené územia

Na území Dolného Záhoria sa nachádzajú viaceré druhy maloplošných chránených území (národná prírodná rezervácia, prírodná rezervácia, prírodná pamiatka, chránený areál), ktoré reprezentujú rôzne typy prírodnej krajiny. Chránené sú lužné lesy na nive rieky Morava, slatinné jelšiny na viatych pieskoch v rámci Borskej nížiny, mokrade na styku s Malými Karpatmi, ako aj zachované pôvodné karpatské lesy.

Záhorská nížina

NPR Abrod (1964, 92 ha)  – chránené územie pri obci Závod predstavuje lokalitu slatinnej vegetácie (slatinné jelšiny) s vedecky významnými rastlinnými spoločenstvami a reliktnými vzácnymi druhmi rastlín. Významná ornitologická lokalita. Využité je ako vedeckovýskumný objekt.

PR Bezodné (1964, 3,46 ha) – predstavuje jeden z posledných zvyškov pôvodných prírodných útvarov Záhoria (súbor fytocenóz slatinného, jelšového lesa, močiarnych a vodných spoločenstiev.  Územie je využívané ako vedeckovýskumný objekt a tiež pre ciele environmentálnej výchovy.

PR Bogdalický vrch (1993, 33,2 ha)  – rezervácia je vyhlásená na ochranu zvyšku zachovalého lužného lesa s pestrou bylinnou vegetáciou. Nachádza sa na Záhorskej nížine na alúviu rieky Morava pri obci Suchohrad. Pôdnym typom je čiernica. Najviac sa vyskytuje jaseň štíhly, topoľ biely, dub letný a jelša lepkavá.

PP Bukovina (1994, 5,1 ha) – vyhlásená časť doliny potoka Feneš, trvalo podmáčaná lúka s výskytom typických mokraďových rastlinných druhov, z ktorých je mnoho chránených, resp. vzácnych a ohrozených. Lokalita má veľký vedeckovýskumný význam.

CHA Devínské alúvium Moravy (1999, 253,2 ha) – ochrana prírodného prostredia záplavového pásma rieky Morava s jej ramennou sústavou, ochrana lúčnych, močiarnych a lesných spoločenstiev s bohatstvom rastlinných a živočíšnych druhov, z ktorých sú mnohé vzácne a ohrozené. Dôvodom je aj zachovanie typického rázu nížinnej lužnej krajiny.

NPR Dolný les (1981, 186 ha) – pozostatok pravidelne zatápaného mäkkého lužného lesa v blízkosti obce Vysoká pri Morave (Devínske jazero). Zachované sú najmä ojedinelé rastlinné a živočíšne spoločenstvá. Porasty sú tvorené najmä domácimi vŕbovo-topoľovými drevinami prepojené systémom starých ramien Moravy.

NPR Horný les (1981, 543 ha) – ukážka tvrdého lužného lesa s dvomi ekologicky rozdielnymi časťami na okraji rozšírenia panónskeho tvrdého lužného lesa s výskytom ojedinelých vodných a močiarnych druhov rastlín a živočíchov, najmä vodného vtáctva. Chránené územie sa nachádza medzi obcami Vysoká pri Morave a Záhorská Ves.

CHA Jazerinky (2000, 6,9 ha)  – Ochrana významnej mokraďovej lokality s výskytom vzácnych a chránených druhov vodných a mokraďových živočíchov, medzi ktorými sú najvzácnejšie druhy vodných chrobákov.

PR Nové pole (1983, 6,8 ha)  – CHÚ je vyhlásené na ochranu posledných zvyškov slatín charakteristických pre západné podhorie Malých Karpát s výskytom viacerých fytogeograficky významných druhov rastlín v prirodzených spoločenstvách. Využitie  na vedeckovýskumné a náučné ciele.

CHA Padelek (1977, 0,0001 ha)

CHA Starý rybník (1965,  33,5 ha) – územie predstavuje jedno z mála hniezdisk husi veľkej (Anser anser) na Slovensku. Je využívané ako vedeckovýskumný objekt pre výskum biológie husi veľkej.

PR Šmolzie (1993, 45,6 ha)  – chráni sa tu zachovaný zvyšok lužného lesa s pôvodnou drevinovou skladbou.

 

Malé Karpaty

PR Klokoč (1996, 21,6 ha)  – ochrana zachovalých častí prírody Malých Karpát, ojedinelého hrebeňového komplexu hôľneho charakteru s druhovo bohatou faunou a flórou.

NPR Kršlenica (1984, 117,4 ha)  – územie je vyhlásené na ochranu typickej krasovej doliny s vyvieračkou, jaskyňami a povrchovými krasovými javmi, ako aj na ochranu zachovalých lesných spoločenstiev 4. vegetačného stupňa (bukový) s výskytom chránených a iných zriedkavých druhov rastlín a živočíchov.

PR Pod Pajštúnom (1984, 141,4 ha) – účelom vyhlásenia prírodnej rezervácie je ochrana lesných spoločenstiev – bukových kvetnatých lesov, dubovo-hrabových lesov karpatských a lipovo-javorových sutinových lesov v ich prirodzenom druhovom zložení a štruktúre a ochrana pionierskych a subpanónskych trávinno-bylinných porastov na karbonátovom substráte.

NPR Pohanská (1980, 128,9 ha)  – územie  je vyhlásené na ochranu suchomilných a teplomilných rastlinných a živočíšnych spoločenstiev na vápencoch, krasových javov a významných archeologických nálezísk na vedeckovýskumné, náučné a kultúrno-výchovné ciele.

NPR Roštún (1953, 333,3 ha)  – ochrana krasových javov a zachovaných lesných spoločenstiev v masíve tretieho najvyššieho vrchola Malých Karpát s chránenými druhmi organizmov.

PR Strmina (1988, 196,2  ha)  – ochrana krasových javov a zachovalých rastlinných a živočíšnych spoločenstiev v oblasti Borinského krasu s významom Stupavského potoka.

PR Vysoká (1964, 80,5 ha) – ochrana prirodzených lesných a skalných spoločenstiev  druhého najvyššieho vrchola Malých Karpát s chránenými a ohrozenými druhmi.

Sieť chránených území NATURA 2000

Natura 2000 je názov sústavy chránených území členských krajín Európskej únie a hlavným cieľom jej vytvorenia je zachovanie prírodného dedičstva, ktoré je významné nielen pre príslušný členský štát, ale najmä pre EÚ ako celok. Táto sústava chránených území má zabezpečiť ochranu najvzácnejších a najviac ohrozených druhov voľne rastúcich rastlín, voľne žijúcich živočíchov a prírodných biotopov vyskytujúcich sa na území štátov Európskej únie a prostredníctvom ochrany týchto druhov a biotopov zabezpečiť zachovanie biologickej rôznorodosti v celej Európskej únii.

Záhorské Pomoravie z hľadiska  vtáctva (avifauny) predstavuje niva Moravy jednu z najcennejších lokalít. Sústava zachovaných a rôzne vyvinutých mokradí (toky, ramená, kanály, močiare, mokré lúky, lužné lesy a periodické mláky) tvorí kvalitné podmienky pre hniezdenie druhov: chriašteľ bodkovaný, bučiak trsťový, haja červená, sokol rároh, haja tmavá, bučiačik močiarny, kačica chrapľavá, kačica chripľavá, hrdzavka potápavá a kalužiak červenonohý.

Malé Karpaty, teplejšie oblasti listnatých lesov (hrabiny, dubiny, bučiny) v susedstve s lúkami a pasienkami s hojným zastúpením rozptýlenej zelene sú ideálnym prostredím pre výskyt európsky i národne chránených druhov vtákov ako napr. sokol rároh, sokol sťahovavý, včelár lesný a ďateľ prostredný. Okrem týchto lesných hniezdičov tu vhodné podmienky nachádzajú aj druhy viazané na krovinatú etáž, ako sú muchárik bielokrký, muchárik červenohrdlý, penica jarabá, prepelica poľná, muchár sivý, pŕhľaviar čiernohlavý, haja tmavá a kaňa popolavá.

Územia európskeho významu

Na území Dolného Záhoria sa nachádza 29 území európskeho významu. V rámci CHKO Malé Karpaty sú to 3 územia: Homolské Karpaty, Kuchynská hornatina a Biele hory. Zvyšných 26 lokalít je súčasťou CHKO Záhorie: Jakubovské rybníky, Abrod, Široká, Marhecké rybníky, Šipoltovo, Bogdalický vrch, Gajarské alúvium Moravy, Suchohradské alúvium Moravy, Rudava, Bezodné, Orlovské vŕšky, Horný les, Mešterova lúka, Bežnisko, Kotlina, Šmolzie, V studienkach, Ondriašov potok, Močiarka, Malina, Devínske alúvium Moravy, Devínske jazero, Devínske lúky, Morava, Šránecké piesky, Rozporec.

Ramsarské lokality

Sú mokrade medzinárodného významu, ktorých ochrana si vyžaduje zvýšenú pozornosť najmä z hľadiska vodného vtáctva. Zapísané sú do svetového Zoznamu mokradí medzinárodného významu v zmysle Ramsarského dohovoru. Zoznam obsahuje vyše 1 900 lokalít (r. 2010) o rozlohe viac ako 186 mil. hektárov. Ramsarský dohovor je dohovor  o mokradiach  majúci  medzinárodný význam predovšetkým  ako biotopy vodného vtáctva. Je prvý z novodobých globálnych medzinárodných dohovorov na ochranu a  racionálne využívanie mokradí. Prijatý bol v Ramsare (mesto v  Iráne),  2. februára 1971 a podpísalo ho dodnes 160 krajín (r. 2010).

Na Slovensku máme celkovo 14 ramsarských lokalít a v našom sledovanom území sa nachádzajú dve ramsarské lokality: niva Moravy a alúvium Rudavy.

Niva Moravy zahŕňa slovenský úsek rieky Morava od obce Brodské po sútok s Dunajom pri Devíne, vrátane záplavového územia pri hraniciach s Rakúskom a Českou republikou. Lokalita reprezentuje dobre zachovalý komplex tokov, riečnych ramien, kanálov, periodických mlák, druhovo bohatých luviálnych lúk, ostricových porastov, lužných lesov, pasienkov a pieskových dún.  Niva Moravy je jedným z posledných území v Európe, kde práve tradičný  spôsob obhospodarovania krajiny umožnil zachovanie vysokej biodiverzity. Územie je ohrozené najmä plánovanou výstavbou ciest a mostov cez rieku Moravu.

Alúvium Rudavy zahŕňa neregulované časti tokov Rudava a Rudávka, ktoré pretekajú cez viate piesky Záhorskej nížiny. Územie je reprezentatívna  ukážka meandrujúcich malých nížinných tokov a priľahlých mokradí  -lužných lesov, mokrých lúk, močiarov a rašelinísk, ktoré sa striedajú so suchomilnými spoločenstvami viatych pieskov. Vplyvom substrátu je tu narušená pôdno-vegetačná stupňovitosť, preto napriek nížinnej klíme tu  nachádzame analógiu s horským prostredím s nadmorskou výškou 1000 – 1500 m. Územie sa sčasti nachádza vo vojenskom výcvikovom priestore. Medzi  dôležité formy využívania územia patrí lesné hospodárstvo, poľnohosp., rybárstvo a rekreácia.


Pozrite si rozsiahly album fotografií na stránke Facebook



Získajte viac informácií, pridajte si nás na FaceBook