Dobová fotografia objektu

 Na fotografii akcionári pálenice

Z materiálu predloženého poslancom zastupiteľstva:

Po roku 1930 bol v rámci pozemkovej reformy a vysporiadania finančných záležitostí Pálffyovcov predaný. Vlastníkom sa stalo družstvo zložené prevažne z roľníkov z Malaciek a okolia. Družstvo vzniklo v roku 1930, do firemného registra bolo zapísané pod názvom Roľnícky družstevný liehovar v Malackách. Do obvodu pôsobnosti družstva patrili obce Malacky, Jakubov, Kostolište, Plavecký Štvrtok, Suchohrad, Gajary a Láb. Družstvo malo za cieľ zariadiť a viesť roľnícky družstevný liehovar (príp. škrobáreň alebo sušiareň) ku spracovaniu zemiakov. Pestovaním zemiakov sa mali zaoberať členovia družstva a v prípade neúrody sa mali na výrobu liehu použiť iné škrobovité a cukornaté suroviny. Členstvo v liehovare mal na začiatku aj veľkostatok Mikuláša Pálffyho s 500 podielmi, v priebehu roku 1931 z liehovaru vystúpil. Družstvo sa postupne vzmáhalo, najväčší rozvoj dosiahlo počas existencie Slovenského štátu. V roku 1938 odkúpil družstevný liehovar bývalé pálffyovské stajne, ktoré využíval ako skladisko pre zemiaky a uhlie. V roku 1942 bola schválená výstavba pri liehovare a mala sa vybudovať sušiareň na zemiakové vločky. V roku 1934 po získaní bývalého panského mlyna pri liehovare vzniklo mlynské družstvo, pričom členovia družstevného liehovaru sa stali automaticky aj členmi mlynského družstva. Začiatkom roku 1944 prišlo k fúzii s Roľníckym mlynarským a pekáreňským družstvom v Malackách. Družstvo prijalo názov Roľnícky družstevný liehovar, mlyn a sušiareň v Malackách a členovia družstevného liehovaru sa automaticky stali členmi Roľníckeho mlynárskeho a pekáreňského družstva. Družstvo prestalo existovať po roku 1948 s počtom viac ako 130 členov.

Súčasná podoba objektu samotného liehovaru.