Pohľad veterinára: Nenechajme v sebe klíčiť zbytočný strach

Na LPM.sk sme uverejnili článok J. Říhu s názvom Agresívne psy v Malackách. Máte z nich strach?. Autor sa v článku zaoberá súčasnou právnou úpravou držania psov, pričom uvádza, že za psa vždy zodpovedá držiteľ psa alebo osoba, ktorá psa vedie alebo nad psom vykonáva dohľad.

V médiách sa objavili výpovede majiteľov psov, ktorí tvrdili, že pes zaútočil na ľudí bez toho, že by sa tak stalo v minulosti. Zaujímalo nás, aké faktory môžu vyvolať agresiu psa, či treba venovať zvýšenú ochranu takýmto psov, vôbec či je možné hovoriť o agresívnych plemenách. O svoje skúsenosti a názory k tejto problematike sa podelila s čitateľmi LPM.sk veterinárna lekárka MVDr. Silvia Ficová.

Pani doktorka, dá sa odhadnúť nebezpečnosť psa? Respektíve aké znaky sú charakteristické pre tohto nebezpečného psa?

Nebezpečným psom sa môže stať každý pes, ktorý nie je dostatočne socializovaný od šteňacieho veku, nemá dostatok psychických stimulov a nemá kde vybiť svoj temperament a energiu. Vždy je to o zodpovednom prístupe jeho majiteľa, koľko času a energie je schopný svojmu psovi venovať. Pokiaľ je pes celý život niekde izolovaný, stále priviazaný alebo zavretý a zrazu sa dostane do pre neho neznámych situácií, môže reagovať aj agresívne. Dokonalá socializácia je nevyhnutná pri všetkých psoch, nerozhoduje plemenná príslušnosť, či veľkosť psa.

A sú niektoré druhy psov, o ktorých je známe, že viac vykazujú tieto znaky?

Neexistujú agresívne alebo neagresívne psy, plemená, môžu byť jedince s nižším prahom dráždivosti, s vyšším temperamentom, s vyšším prahom citlivosti na bolesť. K takýmto jedincom treba pristupovať obzvlášť zodpovedne a dokázať im zabezpečiť dostatok zamestnania, kde svoju energiu využijú a kde sú ich vlastnosti dokonale využité. Plemien, ktoré vykazujú tieto vlastnosti vo zvýšenej miere, je viacero. Pokiaľ sú vedené zodpovedne s ohľadom na ich potreby, sú z nich vynikajúci spoločníci a oddané pracovné psy. Taktiež netreba zabúdať na to, že pes je svorkové zviera a už dva psy tvoria svorku, ktorá sa môže správať inak.

Odporúčate ako zverolekár osobitnú starostlivosť o tento druh psov?

Z pohľadu veterinárnej medicíny nevidím dôvod zvýšenej alebo inej medicínskej starostlivosti ako pri iných psoch. Každý majiteľ psa je za neho právne zodpovedný a je zo zákona povinný mu zabezpečiť potrebnú veterinárnu starostlivosť, zoohygienickú starostlivosť, pravidelné kŕmenie, dennú starostlivosť, dostatok pitnej vody, možnosť úkrytu, dostatok voľného pohybu, primerané psychické stimuly a iné.

Už budúci majitelia by si mali dopredu zhodnotiť svoje možnosti a schopnosti a podľa toho si kúpiť psa plemena povahovo najvyhovujúcejším. Rozhodne zaujímavým faktorom, ktorý zjednoduší spoločný život psa a človeka, je kastrácia psov, s ktorými neplánujeme chovné využitie. Kastrované jedince majú oveľa menej dôvodov na prípadný konflikt a majiteľ nemusí riešiť neželané potomstvo svojho miláčika.

V prípade, ak príde k útoku na človeka, je predpoklad, že sa útok môže zopakovať? Odporúčali by ste psa utratiť?

Ak príde k útoku psa na človeka, je nevyhnutné poznať okolnosti útoku, čo tomu predchádzalo, spôsob útoku, intenzitu útoku. Žiaden pes neútočí bezdôvodne, je len možné, že sme si ten dôvod neuvedomili, napríklad ako obranný teritoriálny pud, obranný materský pud, narušenie únikovej vzdialenosti atď. Rozhodne sa nedá odporučiť utratenie zvieraťa, je to až krajné riešenie, keď majiteľ zlyhá a nie je schopný zabezpečiť nápravu tohto stavu, napríklad prevýchova, zmena podmienok držania zvieraťa, zmena majiteľa.

Mali by sme aj viac myslieť na pozitívnu osvetu vo vzťahu pes a človek. Je dobré vedieť aspoň základné rysy správania sa psov, aby sme vedeli ako sa správať pri stretnutí sa s nimi a vyhnúť sa situáciám vedúcim k útoku, ako k nim pristupovať, aby sme z nich vychovali bezproblémové, v meste dobre akceptované zvieratá. Pozitíva nášho vzájomného vzťahu niekoľkonásobne prevyšujú prípadné nebezpečie, za ktoré i tak zodpovedáme my ľudia.

Jednoznačne je to vždy o zodpovednosti človeka. Nenechajme v sebe klíčiť zbytočný strach a snažme sa skôr naučiť ako by sme si mohli vzájomne život vylepšiť. Ročne je oveľa viac úmrtí a vážnych následkov po poranení hmyzom ako po poranení psom, ale pes s vycerenými zubami sa v médiách lepšie vyníma ako bzučiaca osa.

Aký faktor teda zohráva, že aj z pokojného plemena psa sa môže stať agresívny a zaútočiť na človeka?

Faktorov je rozhodne viacej. Základným je už spomínaná socializácia, t.j. pes sa učí ako reagovať na podnety, musíme ho privykať na množstvo ľudí, psov, áut, autobusov, vlakov, jednoducho na bežný život. Musí vedieť, že sa nemusí báť a musí byť ovládateľný, prísť na privolanie, ovládať základné povely. Človek a iné živé i neživé podnety musia byť pre neho samozrejmosťou a musí im dôverovať.

Ďalším rozhodujúcim faktorom je aj naše správanie voči nim, veľa útokov sa stáva napr. narušením únikovej vzdialenosti. Psychicky jemnejší pes môže vyhodnotiť našu prílišnú blízkosť ako útok a keď nemá možnosť úteku, volí útok ako poslednú možnosť záchrany, útok zo strachu. Veľakrát sa tiež stretávame s naučeným predstieraným útokom. Väčšinou malé plemená priviazané na vodítku štekajúce na iné psy alebo deti, neistý pes sa na vodítku cíti silnejšie, lebo je úzko spojený so svojím majiteľom, v jeho očiach so šéfom. Keď prvýkrát nevie ako zareagovať na podnet, pri ktorom si nie je istý, skúsi štekot a predstieraný útok, ak mu to majiteľ toleruje, prípadne sa ho snaží upokojiť hladkaním a milým prihováraním. V chápaní psa ho chváli za útočný prejav, stane sa z toho zlozvyk.

Istý zvýšený faktor môžme nájsť u tzv. strážnych psov držaných v areáloch firiem, kde nemajú veľakrát zabezpečenú dostatočnú starostlivosť a nemajú jasne určenú hierarchiu v postavení. Je niekoľko osôb, ktorí sa striedajú pri starostlivosti s rozličným prístupom ku psovi, čo môže viesť k ich neistote prípadne k nevhodnému správaniu. V takýchto objektoch by som určite radšej odporučila kvalitné zabezpečovacie zariadenie ako psa. Pred tísicmi rokov si človek našiel cestu ku psovi a za množstvo rokov ho prispôsobil svojim potrebám, pes nie je schopný bez človeka prežiť. Týmto činom človek prebral stopercentnú zodpovednosť za psa, v dobrom i zlom.

Svoju oddanosť k zvieratám preukázala aj počas rozhovoru. "Je mi smutno zo súčasného stavu a obrazu vzájomného spolužitia. Idylka zahraničných mestských parkov, kde sa slobodne pohybujú ľudia, psy, cyklisti, deti, je asi len mojim utopistickým snom, ktorý je na Slovensku nemožný," uzatvorila našu debatu.

Ľudia pre Malacky - Rozhovory - 27.08.2012 - 5243 čítaní

Komentáre k článku