Ľudia pre Malacky » Kambodža - krajšia, než by ste čakali

Krátke správy

18.06.2019
Primátor Malaciek Juraj Říha potvrdil pre tlačovú agentúru TASR prípravu nájomných bytov. https://www.startitup.sk/slovenske-mesto-sa-rozhodlo-mladym-ludom-postavit-nove-byty-s-extremne-nizkym-najomnym/

31.03.2019
V Malackách zvíťazila v druhom kole prezidentských volieb kandidátka Zuzana Čaputová. Vyhrala vo všetkých malackých okrskoch s počtom 4244 hlasov, kandidát Maroš Šefčovič získal 2327 hlasov. K voľbám prišlo 43,96% oprávnených voličov.


» Archív krátkych správ

Inzercia

Ordinačné hodiny

Posledné komentáre

roman 127.06.2019
Najviac zásahov hasičov bolo v...

Marek26.06.2019
Na železnici sa stala tragická...

Marek26.06.2019
Pri Malackách má vyrásť nová...

nobody25.06.2019
Najviac zásahov hasičov bolo v...

Martin to: anonym20.06.2019
Mesto sa uchádza o peniaze na...

roman 118.06.2019
Vstúpte sa bude uchádzať o dotáciu...

to: martin16.06.2019
Mesto sa uchádza o peniaze na...

Martin13.06.2019
Mesto sa uchádza o peniaze na...

Príspevky z fóra

roman n19.06.2019

Mária22.05.2019

roman02.05.2019

Luboš11.04.2019

Edo11.04.2019


Príspevky z tém

otázka19.04.2017
Družstevná v Malackách

riki18.03.2015
Skatepark Malacky

pre pána primátora..16.02.2015
Skatepark Malacky

občan daňový poplat13.02.2015
Skatepark Malacky

ironik12.02.2015
Skatepark Malacky

Kambodža - krajšia, než by ste čakali

Bývalý šéf väznice Červených Kmérov dostal doživotie. Piatková informácia zo spravodajských portálov by mi nedávno „precrnkla“ pri ušiach, od januárovej návštevy Kambodže jasám so všetkými, ktorých krvavý Pol Potov režim pripravil pred desiatkami rokov o perspektívu. Nehľadiac na škvrny minulosti Kambodža má dnes svoje neopakovateľné čaro a ľudia v nej tiež.

Kambodža, v ktorej som strávila štyri dni, bola jednou zo zastávok januárovej ázijskej cesty. Úprimne, mala som rešpekt pred touto krajinou, ktorú stále viac a viac objavujú turisti nielen pre jej jedinečné kultúrne dedičstvo. Kambodža bola pre mňa aj zmesou neuveriteľne milých a skromných ľudí, z ktorých sála úprimná pokora, relaxu a degustačnej turistiky, lebo kmérske jedlá skutočne chutia.

Prvý "dotyk" s krajinou...

Pred vstupom do krajiny potrebujete víza (musíte mať teda prichystanú pasovú fotografiu, pre istotu aj dve, a 20 USD). Formuláre sme vypĺňali v lietadle. Bezpečnostné opatrenia na letisku sú mimoriadne dôsledné. Skenujú vám všetky prsty na rukách. Zorganizovanú majú aj turistickú „logistiku“. Ak vás nečaká taxík z hotela k dispozícii je spoločnosť, ktorá koordinuje svoje taxíky za jednotnú cenu 7 USD z letiska do Siem Reap. A hoci je kambodžskou menou riel, dolármi sa dá platiť všade a my sme iné ani nepoužili.

Situáciu na letisku vystihuje opis jednej blogerky, ktorý citujem: „Kambodžania sú dôležití, keď úradujú na príletoch. Po prílete vojdete to miestnosti, kde sedí za veľmi dlhým stolom asi 12 úradníkov a nasleduje asi toto: prvému odovzdáte pas s fotografiu, peniazmi a žiadosťou o víza, druhý sa na vás pozrie a podá pas ďalej, tretí tam vloží nejaký papierik, štvrtý ten papierik podpíše, piaty dá pečiatku, šiesty si z pasu niečo opíše, siedmy prichystá vízovú nálepku, osmy rieši peniaze, deviaty zoberie z pasu tlačivo na víza, desiaty, jedenásty…… už neviem čo, ale každý má pridelenú funkciu, a dvanásty vám konečne ten pas podá" A tak aj bolo.

Angkor Wat

Z druhého najväčšieho mesta krajiny Siem Reap sme to mali k najznámejšiemu chrámu vrcholnej kmérskej architektúry Angkor Watu na skok. Jeho vyobrazenie je dokonca súčasťou kambodžskej vlajky.

Na taxikára na letisku sme mali šťastie. So sympatickými päťdesiatnikom hovoriacim celkom slušne po anglicky sme si dohodli dopravu na celý zvyšok pobytu. Za 25 USD nás vozil celý deň po angkorských chrámoch v rámci tzv. Malého okruhu (17 km), ďalší deň za 45 USD sme absolvovali Veľký okruh (26 km). Za 30 USD nám dohodol na deň aj sprievodcu. Aj vďaka taxikárovmu rozprávaniu sme zažili skutočný dotyk so životom Kambodžana.

Foto s Kimom na pamiatku

Ankoriana Hotel odporúčam

Nočný život sa v Siem Riepe, odohráva v Old Markete, kde nájdete množstvo barov, reštaurácií, obchodíkov...

Kimovi ako trojročnému Červení Kméri vyvraždili rodinu. Ujal sa ho jeden učiteľ, ktorý ho vychoval. Do školy chodil len štyri roky, no teraz sa snaží aj pri svojich dvoch deťoch dohnať zameškané a po nociach sa zdokonaľuje v angličtine aj francúzštine. Voľakedy patril k šoférom "tuktuku", dnes šoféruje klimatizovaný van, ktorý mi kúpil nemecký donor a on mu ho po malých čiastkach podľa zárobku spláca. Na spätnom zrkadle mal z vďačnosti jeho pozemských „anjelov“ – na jednej strane adoptívneho otca, na druhej nemeckého lekára (donora) sa manželkou. Svojim deťom sa snaží zabezpečiť lepšiu perspektívu, takže chodia do medzinárodnej školy, hoci je to nákladné.

Väčšina Kambodžanov (asi 80 %) sa živí poľnohospodárstvom. Tvrdo pracuje na poli, kde sa tradične pestuje najmä ryža.

Počas turistickej sezóny sa snažia zarobiť a vykryť tak nedostatky príjmu v období dažďov.

Mnoho mužov robí šoférov "tuktukov", na fotografie počas obedňajšej siesty.

Už v prvý deň sme vďaka odporúčaniu Kima navštívili pred zotmením Angkor Wat. K vstupom do chrámov nás oprávňovala trojdňová vstupenka za 40 USD (jednodňová stojí 20 USD).

Angkor Wat a jeho nástenné príbehy

No skutočné dobrodružstvo spojené so spoznávaním kmérskych chrámov začalo ranným rozbrieždením v Ta Phrome  prerastenom mohutnými štruktúrami starobylých stromov. Cesta v tme s čelovkami na hlavách bola neobyčajnou aj pre samotného sprievodcu, ktorý to ešte nezažil a sprvu bol naším prianím zaskočený. No oplatilo sa. Ta Phrom bez stoviek turistov. Len my – ako traja pátrači, zvuky z pralesa obklopujúceho tento div a "duchovia dávnej minulosti". Neskutočné.

Nasledoval mystický Bayon s 216 tajuplne sa usmievajúcimi tvárami, Angkor Thom, Banteay Srei (ženský chrám) s ružovkastým nádychom a najzachovalejším zdobením a iné.

Angkorský komplex zahŕňa desiatky chrámov postavených v 6. – 13. storočí na ploche 32 km štvorcových, ktoré schovala nepriechodná džungla a v 19. storočí ich uprostred nej objavil pred 150 rokmi francúzsky hľadač motýľov a práve najmä francúzski archelógovia sa zaslúžili o ich „znovuzrodenie“.

"Tri za dolár..."

"Ok, kúpim." :)

Deti pri chrámoch obletujú turistov a ponúkajú mnoho drobností za dolár. Náramky, pohľadnice, kľúčenky... Za viac publikácie a DVD o histórii Angkoru a Khmérskych chrámoch. Ak prejavíte záujem, sú neskutočne vďačné...

Krajina patrí medzi najchudobnejšie v regióne, hlavne vinou teroru Červených Kmérov a ich vodcu Pol Pota v rokoch 1975-1979, kedy bolo vyvraždených na 2 milióny obyvateľov (zhruba štvrtina populácie). Z krajiny vymizla inteligencia. Podozrivý bol každý, kto už len nosil okuliare alebo nebodaj ovládal cudzí jazyk a tým si podpísal ortieľ smrti.

Zaujímavosťou je, že súčasný kambodžský kráľ Norodom Sihamoni veľmi dobre pozná našu krajinu a hovorí plynule po česky. Panovník strávil v bývalom Československu trinásť rokov a vyštudoval tu balet.

Kambodža je tiež jednou z naviac zamínovaných krajín sveta, na jej území je ešte stále množstvo neobjavených aktívnych nášľapných mín. Preto sa neodporúča túlať sa po krajine bez sprievodcu.

Mnoho Kambodžanov je zmrzačených práve kvôli stretu s mínami. Niektorí si privyrábajú ako muzikanti.

Zastávka na dedine

Školáci. Nosia uniformy a obdobie, kedy môžu navštevovať školu si nesmierne vážia. Priemerný plat učiteľa je v Kambodži nízky. Štát mu dáva podľa rozprávania taxikára Kima len asi 80 USD mesačne. Rodičia deti potom na plat ešte prispievajú. Pre tých najchudobnejších je problém poslať deti do školy, no podľa Kima si vzdelanie pre svoje deti veľmi vážia a tak sa snažia, aby im ho umožnili a tým zlepšili výhliadky do budúcnosti.

Dobrota z palmového cukru pripomína chuť plnky poľských kroviek.

Verili by ste, že dievčatko vľavo má už tri roky? Kambožské deti vyzerajú v skutočnosi oveľa mladšie.

Ľudia žijú veľmi skromne, aj napriek ťažkostiam sa dokážu usmievať a tešiť sa z mála, čo im život prináša. Kambodžanom nechýba prirodzená pokora a zároveň akási vnútorná sila bojovať za lepšie zajtrajšky.

V krajine pôsobí mnoho charitatívnych organizácií, ktoré tu realizuje množstvo humanitárnych projektov.

Rozlúčka

Sladká večerná rozlúčka za neuveriteľných 2,5 USD. Skutočné "nebíčko v ústach" ako sa zvykne hovoriť. O reštaurácii The Touich Restaurant Bar sme sa na www.tripadvisor.com dozvedeli, že je najvyššie hodnotená a právom. Skúsili sme prvú a tretiu z rebríčka a boli sme ohromení. Personálom, kvalitou jedla, príjemným prostredím a aj cenami.

... lúčenie na svitaní.

A s AirAsia za ďalšími dobrodružstvami do Kuala Lumpur.

Každému, kto uvažuje o ceste do Ázie, radím, aby Kambodžu nevynechal.

Aj ja dúfam, že sa tam raz vrátim, objavovať toho môžem ešte toľko...

Foto: autorka, Štefan Vidan


Pridaj svoj komentár

Pre pridávanie komentárov platia rovnako pravidlá dohodnuté pre diskusiu. Príspevok sa zobrazí v diskusii až po autorizácii administrátorom, takže ho prosím neposielajte viackrát.


Opíšte tento kontrolný text: lpm

Komentáre k článku

05.02.2012 18:15:38 | Jana

Luci, fantastickeeeeee....super clanok....zdielam....

05.02.2012 18:58:19 | renáta

zhltla som túto reportáž na jeden nádych, waw, Luci ako máš o čom rozprávať, teším sa na dalšiu :D no proste je cítiť a vidieť, že si si to užila :D

06.02.2012 07:58:48 | Maťo

Lucia, to nemyslíš vážne, čo si sem prilepila. Ak si chceš s niekym pokecať o super dovolenke, fajn, ale myslel som si, že na LPM sa riešia a komentujú názory oveľa dôležitejšie pre toto mesto. To už vážne nevieš ako by si sa ešte viac zviditeľnila.
Spamätaj sa a radšej sa viac venuj rodine.

06.02.2012 09:04:58 | J.Říha

Prepáčte Maťo, nie pre každého je zaujímavé čítanie o MsCSS, o územnom plánovaní, architektúre atď.. Hoci chápem, že sú to témy, ktoré sa dajú dobre komentovať a sú dôležité pre mesto. Myslím si, že je fajn, keď si tu nájdu zastúpenie aj cestopisy, ktoré tu redakcia uverejňuje ( http://www.ludiapremalacky.sk/clanky/cestopisy/ ). Miloš Kuchárek je už stálica, a mne sa práve naopak páči, že Lucia sprostredkovala zážitky z končín, kde sa niektorí dostaneme akurát tak zatiaľ na mape. Neviem ako Vy, ale ja si rád oddýchnem aj pri pokojnom čítaní. Fotografie sú úplne úžasné, dievčina "tri za dolár" mi vyčarila úsmev :-)

Verím Maťo, že to pochopíte. Kiež by Malacky mali viac aktívnych obyvateľov, ako Lucia bez pochýb je. Som veľmi rád, že popri starostlivosti o domácnosť nezostala pasívna, a naďalej sa zaujíma ako obyvateľka o témy, ktoré sa v našom meste dejú.

06.02.2012 09:09:12 | Lucia Vidanová

Maťo, neviem, či si my dvaja vôbec tykáme.
Ak ste si nevšimli, tak rubrika cestopisy už funguje na portáli LPM.sk dávno. Zatiaľ do nej prispieval malacký horolezec Miloš Kuchárek a príspevky si ľudia radi prečítali. Nikto si tu nechce "pokecať o super dovolenke". Vo svojom príspevku som sa snažila priblížiť krásu krajiny, ktorú som navštívila a ľudí v nej. Ak Vám to prekáža, tak príspevky, prosím, vynechajte.
Ja naopak verím, že inšpirujú aj ostatných, aby sa s nami podelili so svojimi cestovateľskými postrehmi, prípadne napísali o živote v cudzine, ak sa tam dlhodobo zdržiavajú.
Portál LPM.sk prináša rôznorodé témy, selekcia je na čitateľovi. Na základe dlhoročných skúseností z novinárskej praxe viem, že oddychové príspevky sú častokrát čítané viac ako samosprávne. Ale je to môj názor a nejdem Vás presviedčať.
Poznámka o tom, koľko sa mám venovať svojej rodine, je z Vašej strany nemiestna. Ale nepoteším Vás, neurazili ste ma a hlavne neodradili v tom, aby som na portál LPM.sk prispievala aj naďalej.
Všetko dobré. Chlapské (či ženské?) by nabudúce bolo podpísať sa celým menom, aby som vedela, komu sa môžem za čitateľský postreh poďakovať :)

06.02.2012 12:19:54 | Vlado

Svet očami Malačana, výborné, určite to na tento portál patrí. Moja podpora autorke článku aj autorom webu.

06.02.2012 17:35:14 | Malačan

Tie dlhoročné skúsenosti z novinárskej praxe. Ak to nie je tajomstvo. Koľko? Stačí 10 rokov + -.

06.02.2012 18:01:26 | Miloš Kuchárek

Aký je tvoj názor
Hlavne fotografie sa mi veľmi páčia. Len tak ďalej.
Miloš.

06.02.2012 18:02:31 | Lucia Vidanová

Milý Malačan, žurnalistike sa aktívne venujem asi desať rokov, keďže nemám rokov päťdesiat, ani štyridsať, viac to byť ani nemôže. Informácie o mojej osobe, nájdete aj tu http://malackepohlady.sk/?author=86. V roku 2006 som v rámci svojej rigoróznej práce realizovala prieskum (zapojilo sa 182 respondentov), kde na otázku - Ktoré informácie vyhľadávate v Malackom hlase najradšej - 36 % odpovedalo, že oddychové príspevky (typu Žije medzi nami, Našú rečú, Skutočný príbeh, Jedna pani povedala - názvy rubrík, ktoré vtedy fungovali). Rovnako, ak ste niekedy v rokoch 2004-2008 držali v rukách Malacký hlas istú dobu na zisťovanie čitateľskej odozvy fungovala rubrika - Zaujalo Vás. A predstavte si, že častokrát ľudia označili príspevky, ktoré vôbec nepatrili do spravodajstva alebo publicistiky, ale išlo o rozhovory so zaujímavými ľuďmi, o zaujímavých miestach, cestách... Dúfam, že je moja odpoveď vyčerpávajúca. Nech sa páči, môžete ďalej kritizovať moju prácu, ak to bude konštruktívne, rada sa poučím. :)

06.02.2012 18:18:13 | Juraj

Lucka, netreba sa nechať znechucovať, treba pokračovať v nasadenom štýle...Som dosť kritický k LPM, ale v tejto téme nedám dopustiť...Len tak ďalej...

07.02.2012 09:09:39 | Majo

Ja som rád, že aj v Malackách žijú ľudia , ktorý sú scestovaný a nesedia doma pri počítači a závidia ľudom, ktorý boli na peknej dovolenke. Netreba sa nechať znechutiť hlupákmi, ktorý boli najďalej vo svojom živote v Kostolišti.

07.02.2012 14:57:35 | Simona Šípová

Super, Lucy,
krasne fotky a super vylet :)

07.02.2012 16:17:46 | J.O.

na portáli LPM je sekcia "cestopisy". tak neviem čo iné by v nej malo byť ako takéto skvelé reportáže. osobne sa teším na ďalšie a dúfam, že autorka sa nedá znechutiť!!!

07.02.2012 17:12:39 | Malačan

10 rokov je v tolerancii. Osobne nemám nič proti diskutujúcim na tomto fóre. A keďže tiež nemám rokov päťdesiat ani štyridsať, dovolím si občas zareagovať na príspevky v diskusii na lpm. Ak si niekto myslí že desať rokov práce v akomkoľvek obore znamená automaticky dlhoročné skúsenosti, tak to je prisilná káva. Je treba si nechať aj rezervu, čo ak niekto pracuje vo svojom obore 20, 30, 40, 50 rokov? To potom aké bude mať skúsenosti? V príspevku na ktorý som reagoval, mi chýba skromnosť a pokora.

07.02.2012 18:42:20 | Lucia Vidanová

Milý Malačan, uznávam, že termín dlhoročné skúsenosti presne nevystihuje presné určenie času a mohol vzbudzovať dojem viac ako desaťročnej praxe. Prijímam. Novinárčine sa venujem zatiaľ celý svoj produktívny vek, no ak o dvadsať rokov za rovnakých podmienok napíšem, že mám dlhoročné skúsenosti, bude to iste správnejšie :) Nie je to však podstatné, len som chcela odvolávajúc sa aj na prieskum podložiť moje tvrdenie, že ľudia hľadajú v novinách aj na portáloch oddychové príspevky. Často sú už politizovania presýtení. Aj to bol dôvod, prečo som začala ako občianka na tento portál prispievať. Uznávam však, že komunálne témy na komunálnych portáloch majú mať prioritu.
O skromnosti a pokore sa môžem(e) učiť aj na príklade Kambodžanov. O skutočnom živote a problémoch ma uisťujú aj dokumentárne filmy, ktoré som včera videla na festivale Jeden svet a opäť mám príležitosť (aj ostatní diváci) dnes. Ak od života človek nečaká zázraky, je zdravý a dokáže sa tešiť aj z maličkostí (opäť príklad z kambodžských ulíc), tak je šťastný kdekoľvek. Ak sa má s kým podeliť so svojimi starosťami, ale aj radosťami tiež.
Ďakujem všetkým za pozitívne ohlasy. Ázijská cesta nebola pre mňa "skvelou dovolenkou", ale hlavne prvou cestou za príbuznými, ktorí tu žijú a dobrodružstvom za spoznávaním nových kultúr, o ktoré sa rada podelím. Ak Vás to bude zaujímať a mne sa podarí (pri rodine, o ktorú sa mám podľa Maťa hlavne starať a ktorá je pre mňa vždy č. 1 :) dokončiť ďalšie príspevky, rada sa podelím o zážitky z Kuala Lumpur a Singapuru. Cestopisy mám v pláne zverejniť vždy v nedeľu ako také pohodové čítanie na víkend. :)
Dúfam, že inšpirujem aj ostatných. Simi, určite by bol skvelý cestopis aj o NY, takže, ak by si mala chuť a čas napísať pár riadkov o svojich postrehoch a vybrať zopár fotografií, budem rada.
A teším sa aj na námety na vážnejšie témy, ktoré stačí adresovať na info@lpm.sk