Bude program viacstupňového bývania pre Malacky riešením?

V Slovenskej republike počet neprispôsobivých narastá a Malacky nie sú výnimkou. S ich počtom sa zvyšuje aj množstvo problémov, ktorými zamestnávajú úradníkov samosprávnych a štátnych inštitúcií, o finančných nákladoch ani nehovoriac.

História sa opakuje, Malacky opäť stoja pre vážnou otázkou riešenia spolužitia s neprispôsobivými občanmi. Dnes je najzávažnejším problémom práve tak často medializovaná Družstevná ulica, na ktorej žije takmer 40 neprispôsobivých obyvateľov. Malackí starousadlíci mi isto dajú za pravdu, že práve táto rodina dostala od mesta Malacky pomoc už mnohokrát. Vďaky sa však nedočkala. Predstavitelia mesta stoja pred nezávideniahodným rozhodnutím. Riešiť ich presťahovanie alebo nie? Pomôcť slušným obyvateľom Družstevnej ulice a navrátiť im bezpečný a pokojný život, alebo sa pridať k verejnej mienke väčšiny Malačanov? Malačania tejto rodine už neveria, stretla som sa s názormi mnohých, postoje sa však neodlišujú.

Neprispôsobivé rodiny nájdeme v našom meste aj v obytnom dome na Mierovom námestí, na Skuteckého ulici, či na Hlbokej. Spočítať si ich netrúfam. Dnes som však presvedčená, že by malo mesto Malacky hľadať koncepčné riešenie s dlhodobým efektom. Niektoré mestá a obce na Slovensku sa na cestu hľadania optimálneho riešenia už vydali. Mňa osobne zaujal projekt viacstupňového sociálneho bývania, ktorý realizovalo mesto Dunajská Streda. A ako sa vraví „lepšie je jedenkrát vidieť, ako stokrát počuť“, vedenie mesta sa rozhodlo Dunajskú Stredu navštíviť. Pridali sa aj poslanci a starosta Rohožníka (je aj predsedom Klubu primátorov a starostov Záhoria).

Projekt viacstupňového bývania pre neprispôsobivých pod názvom DRUHÁ ŠANCA bol realizovaný za aktívnej spolupráce mestského úradu s Inštitúciou pre romologický výskum, metodiku a praktickú aplikáciu. Autorom projektu bol vysokoškolský pedagóg, romológ a riaditeľ spomínanej inštitúcie PhDr. Jozef Ravasz, PhD. Ako sám uviedol, medzi dunajskostredskými neprispôsobivými sú prevažne občania rómskeho etnika. Jeho projekt nerieši len otázku bývania, ale aj socializáciu týchto ľudí, ich zamestnanosť a vzdelávanie. Počas diskusie zdôraznil, že riešenie musí byť prienikom všetkých oblastí, aby bolo dostatočne účinné. 

Program zahŕňa kombináciu  terénnej sociálnej práce, kontroly a sankcií s viacstupňovým bývaním typu A, B a C, v ktorom sa bytové jednotky obyvateľom komplexu prideľujú na základe ich bodového ohodnotenia, podľa ich zásluh. Areál predstavuje kontrolované bývanie. Vstupuje sa doň cez vrátnicu, kde sa monitoruje vstup a odchod osôb.

Samotný komplex sa nachádza v priemyselnej zóne (mimo obytnej zóny) a býva v ňom 329 obyvateľov na základe nájomného vzťahu s mestom. Bývanie typu C je najnižším štandardom vo forme kontajnerového bývania, z ktorého je možné prejsť do bývania typu B a následne do bývania typu A (jednoizbové byty). Z neho je možnosť návratu späť do mesta. A typ obývajú väčšinou mladí ľudia, ktorí predstavujú vzor správania. Každý z dospelých obyvateľov by mal denne dosiahnuť celkovo 20 bodov, ktoré sa prideľujú podľa toho, či si plnia svoje denné úlohy, napr. dodržiavanie čistoty, upratovanie spoločných priestorov, plnenie školskej dochádzky, hľadanie si zamestnania, úhrada nájomného. Správanie obyvateľov mesačne vyhodnocuje komisia zložená zo 4 terénnych sociálnych pracovníkov. V prípade, že obyvatelia spĺňajú kritéria po dobu 3 mesiacov, môžu sa presťahovať do bývania  vyššieho štandardu. 

Dunajská Streda investovala do realizácie bytového komplexu len čiastočne, nakoľko získala na tento účel dotáciu zo štrukturálnych fondov EÚ.  Rovnako postupovala aj pri procese získania terénnych sociálnych pracovníkov, doposiaľ úspešne. V porovnaní s polohou Malaciek je Dunajská Streda vo výhode. Realizácie finančne dotovaných projektov v Bratislavskom samosprávnom kraji sú veľmi obmedzené. Nedá mi nespomenúť aj fakt, že „otcom“ celého projektu je pán Ravasz, ktorý sa touto témou dlhé roky zaoberá na vedeckej a pedagogickej úrovni. Svoje skúsenosti pretvoril do reality a denne s ňou žije. Uvedomuje si, že umiestnenie komplexu mimo obytnej zóny je tzv. segregáciou, avšak v situácii, v ktorej sa mesto nachádzalo, bola potrebná. Ravasz v úlohe správcu komplexu tvrdí, že táto skupina ľudí potrebuje „tvrdú ruku“ a kvalitnú sociálnu prácu. Práca s neprispôsobivými je zložitá a náročná. On sa však teší aj z čiastočných úspechov. Z obytnej zóny odchádzali tieto rodiny s dlhom 25 miliónov, dnes platí nájomné 94% z ubytovaných. 4 rodiny, ktoré dlhodobo plnili kritériá bodového systému, sa už vrátili späť do obytnej zóny v meste.

Tento projekt už oslovil aj iné mestá, Komárno, Veľký Meder a aj Košice. Dunajská Streda si riešenie spolužitia s neprispôsobivými ušila „na mieru“. Zaujala aj ústredné orgány štátnej správy. Model kontrolovaného systému integrácie prostredníctvom poskytovania systematického asistovaného prestupného bývania založeného na zásluhovosti je tiež zakomponovaný v legislatívnom zámere zákona o sociálne vylúčených spoločenstvách, ktorý bol Ministerstvom práce, sociálnych vecí a rodiny predložený do pripomienkového konania. 

Za srdečné privítanie, cenné informácie a sprístupnenie vstupu do areálu bytového komplexu, ako aj prisľúbenú pomoc v budúcnosti, ďakujeme prednostke Mestského úradu Dunajská Streda Ing. Júlii Bubniakovej, vedúcej odboru školstva, sociálnych vecí, šport a kultúry Mgr. Timey Molnár a PhDr. Jozefovi Ravaszovi, PhD, ktorí nás počas návštevy sprevádzali.

A Vás, Malačanky a Malačania, prosím o pomoc. Je to problém nás všetkých. Nielen obyvateľov ulice Družstevnej, Skuteckého, Hlbokej a Mierového námestia. Vedľa každého z nás môže vyrásť „nová Družstevná“ a to nechce nikto. A obyvatelia Družstevnej to ani nikomu inému neprajú. Žiť takto však už odmietajú.

Prosia Vás, aby ste podporili také dočasné a dlhodobé riešenie, ktoré bude uspokojivé pre všetkých slušných Malačanov.

Zuzana Baligová - Témy - 30.08.2011 - 7021 čítaní

Komentáre k článku