Alžbeta Šurinová: Darí sa nám vtiahnuť ľudí do aktivít, ktoré predtým nerobili

Aktuálne máme po komunálnych voľbách. Všímajú si riaditelia voľby? Dotýkajú sa ich nejako?

Budem hovoriť za seba. Pre mňa sú voľby dôležité kvôli jednej veci. Voľby sú smerovaním mesta. Závisí to od toho, kto tam vždy je.  Samospráva má aj politickú, aj ekonomickú, ale aj právnu moc. Preto voľby, kto bude v samospráve, sú pre nás veľmi dôležité. Navyše preto, lebo sme absolútne financovaní zo samosprávy. A to, čo ide zo štátu, tým, že to ide cez originálne kompetencie, má definitívnu úlohu samospráva. Ako sa bude samospráva starať o jednotlivé zariadenia, školy, sociálne veci, závisí iba od zloženia samosprávy. Preto je voľba alfa a omega.

Čakali ste aj na výsledky volieb ešte v sobotu večer?

Pravdaže. Ešte do pol druhej som sledovala. Nevynechala som žiadnu novú informáciu, písala som si každú novú informáciu do poznámkového zošita, jednotlivých kandidátov, skladala som si zoskupenia. Len mi najskôr vychádzalo sedemnásť poslancov, potom devätnásť poslancov. (smiech)

V zastupiteľstve máme po voľbách deväť úplne nových ľudí bez politickej skúsenosti. Aké sú Vaše očakávania od ďalších štyroch rokov?

Politická skúsenosť je síce dobrá vec, možno v politike. Keďže je to komunálna politika, ja si myslím, že to nie je dôležitá vec. Pre mňa je dôležité chcenie a hľadanie spôsobov ako sa niečo dá. Ak človek, ktorý tam ide, a ide tam s chuťou, a ide tam preto, že chce niečo urobiť, a hľadá si spôsoby ako, ja nevidím vôbec problém v nováčikoch. Skôr si myslím, že niekedy treba zmenu. Týka sa to každého postu, každého zariadenia, každého sektoru. Možnože treba niekedy zmeniť za niečo nové, pretože sa potom to pôvodne nejako naruší a ide cesta dopredu. Ja som za každú zmenu. Ja si myslím, že zmena je život.

Ak sa pozriete na nové funkčné obdobie 2010-2014. Čo podľa Vás čaká nové mestské zastupiteľstvo?

Myslím si, že čaká predovšetkým úloha pritiahnuť peniaze do mesta. Považujem to za veľmi dôležité. Pretože ak sú peniaze a urobený systém, tak potom sa dajú veci aj urobiť. Čiže, keď sa mesto dokáže poučiť z chýb, dokáže urobiť finančný základ, systémové zmeny, myslím si, že mesto by mohlo ísť oveľa rýchlejšie dopredu ako ide. Ja to ako nezáhoráčka vnímam trochu inak. Ja sa pozerám, kde mesto je, a kde by mohlo byť. Vidím veci, ktoré by sa dali, a vidím ľudí, ktorí to nerobia. Aspoň sa mi zdá, akoby ich veci nezaujímali. Možno záujem o veci je asi to najdôležitejšie. Ak do niečoho idem a chcem niečo robiť, mám to chcieť robiť naplno, nie iba za to, že beriem plat. Myslím si, že potom sa veci pohnú. Ľudia by tam mali ísť, pretože chcú riešiť veci verejné. Žijeme tu všetci a existuje veľmi veľa spôsobov, ako si môžeme mesto alebo systém v meste urobiť pre nás prijateľnejším. A potom sa nemusíme zaoberať žabomyšími vojnami. Pre mňa sú žabomyšie vojny mnohé.

Aj tu v meste?

Mne sa zdá, že niekedy sa schovávajú veľké veci za drobnosti. Možno by som nad viacerými vecami mávla rukou a išla ďalej. A zdá sa mi, že pre drobnosti nevidia ľudia veľké veci.

Spomínali ste financie. Aktuálne sa diskutuje o zmenách vo financovaní centier voľného času. V čom je z Vášho pohľadu podstata problému, keď sa otvorene hovorí o zániku centier voľného času?

Opäť je problém v systéme. Myšlienka je možno dobrá. Kompetentní, ktorí robia systém, majú jasnú víziu. Potom sa to dostane do rúk nekompetentným, ktorí systém tak nabúrajú, že vzniká taký chaos, ako tu vzniká. A potom je tá dobrá myšlienka negovaná nesystémovými krokmi ľudí, ktorí nie sú na pravom mieste. A týka sa to aj centier. Sú aj v systéme zvláštne zaradené. Z toho vyplýva zvláštne financovanie, ktoré je originálnymi kompetenciami, ale spĺňame aj prenesené kompetencie. To znamená, že peniaze idú zo štátu cez samosprávu. A jedny idú priamo. Myslím si, že ak budú tieto účelovo viazané na samosprávu, možno môže financovanie centier prejsť na samosprávu a byť priechodné. Ak však nebudú účelovo viazané, a pôjdu na samosprávu, je tu potencionálny zánik centier. Pretože samospráva môže dať prednosť chodníkom pred voľnočasovými vecami pre deti.

Ale v oboch prípadoch dostanú centrá voľného času peniaze od mesta. Ako tomu je aj dnes. V čom je teda kľúčová zmena oproti minulosti?

Zmena spočíva v tom, že doteraz boli centrá financované podľa počtu detí, ktoré chodili do centier. A teraz by mali byť financované podľa počtu detí od päť do štrnásť rokov, ktoré sú obyvateľmi daného mesta. Týka sa to mesta, kde sú zriadené centrá, ale aj kde nie sú zriadené. To znamená, obce, ktoré sú napríklad v malackom okrese, dostanú financie na všetky deti do štrnásť rokov bez ohľadu na to, na čo tie peniaze použijú. Je povedané a, kde skončia peniaze, aby neboli zneužívané, že je tam presne daný počet detí, ale nie je povedané b, kde sú deti nad pätnásť rokov do tridsať, teda tínedžeri, ktorí sú možno veľmi problémoví. A tiež kde sú možno pre nás ako malacké centrum voľného času s okresnou pôsobnosťou ostatné deti, na ktoré my po zmene už nedostaneme peniaze. Až cez nejaké zmluvy medzi mestom a okolitými jednotlivými samosprávami a ja si neviem predstaviť, čo to bude za byrokraciu. Celkovo už je tej byrokracie tak neúmerne veľa, že v podstate je to zbytočné. Ak by sme boli financovaní priamo zo štátu, odpadnú všetky tieto prekážky. Nevidím v tom vôbec zmysel.

Ak to chápem správne, podľa nových pravidiel by malo centrum voľného času dostať peniaze z mesta a mesto by malo dostať zo štátu peniaze podľa počtu detí vo veku od päť do štrnásť rokov. Čo znamená, že každá obec dostane ako my peniaze na svoje deti. Je už doriešená otázka ako dostanete peniaze na deti z iných obcí?

To ešte nie je doriešené. To je to, je povedané a, ale nie je stále povedané b. Je tam ešte veľa vecí, ktoré nie sú v tom nariadení doriešené. Celé to nové nariadenie posúva systém do zvláštnej podoby. Týka a to aj koeficientu 1,1, ktorý je veľmi malý. Ak si to vezmeme, máme úlohy podobné ako základné umelecké školy, navyše veľa príležitostných akcií, súťaží, a oni majú niekoľko násobne väčší koeficient. To znamená, že kde sú potom hranice, ktoré určujú tieto koeficienty. Možno je tam toľko chýb, ktoré by sa dali vyčistiť, a možno by tam naozaj nehrozila potenciálna možnosť zániku centier.

Jedným zo zdrojov financovania môžu byť aj vzdelávacie poukazy, ktoré vydávajú žiakom školy. Môže tam byť snaha nechať poukazy škole?

Ona aj je tá snaha. Aj školy chcú tie peniaze. Tiež ich potrebujú, je to legitímna snaha. Ten systém, akým sú dané vzdelávacie poukazy, je zlý. Ak sa chcelo, a myšlienka taká mala byť, aby sa dostali do škôl peniaze, ja to beriem a kvitujem, nech tie školy majú dosť peňazí, ale nie takýmto nesystémovým krokom ako sú vzdelávacie preukazy. Stále vravím, centrá voľného času mali slabý lobing.

V súvislosti so zmenou pravidiel financovania vstúpilo mnoho centier voľného času do štrajkovej pohotovosti. Malacké centrum voľného času nie. Prečo?

Nezapojili sme sa zatiaľ. Sme tichí podporovatelia. My zatiaľ máme z mesta zabezpečené základné financovanie a sme schopní rôznymi inými spôsobmi dofinancovať si chýbajúce peniaze. Čiže aktuálne finančné ohrozenie nepociťujeme. Ak by to išlo podľa týchto vecí, ktoré sú nastavené, my túto hrozbu pociťovať nebudeme. Je možné, že sa zmení systém prideľovania peňazí v meste, a v tom prípade my nemáme zákonom zabezpečený prísun peňazí. To znamená, že pokiaľ mestské všeobecne záväzné nariadenie hovorí, že dostaneme daný normatív, nám to stačí. A v tom je vidieť, ako má samospráva obrovskú silu, čo sa týka rôznych činností v školstve. Skôr by sme podporili takú vec, vízie, ktoré by splnili naše očakávania. Potom by sme to podporili. Zatiaľ ani nariadenie ani iný návrh nespĺňa.

Vyplýva z toho to, že v budúcnosti bude záležať na tom, aké rozhodnutie prijme rozhodnutie mestského zastupiteľstva?

To je úplne jednoznačné. Od mesta a mestského zastupiteľstva závisí všetko. Podielové dane, ktorými sú financované centrá voľného času, tým že peniaze nie sú účelovo viazané, ak sa mestské zastupiteľstvo rozhodne, že dá tieto peniaze na rozvoj našich detí, potom tam nemôže byť problém. Ak to nepodporí, problém tam je.

O Cvečku Malacky

Ak by ste mali len pár vetami opísať, aké je centrum voľného času Cvečko Malacky v súčasnosti?

Chcela by som skôr počuť, čo ostatní   hovoria. Ja môžem hovoriť tak, ako ho pociťujem ja. My sme vlastne služba verejnosti. Sme viazaní na to, čo vlastne ľudia chcú, a preto sa prispôsobuje naša činnosť tomu, čo predpokladáme, že ľudia chcú u nás nájsť. To je prvá myšlienka, ktorú máme. Myslíme si, že sa nám darí ľudí vtiahnuť do aktivít, ktoré predtým nerobili. To vidím veľmi pozitívne. Dokonca si myslím, že v takej miere to tu ešte nebolo ako je to teraz. Možno kedysi, keď existovali domy pionierov. Ale tá aktivita bola o niečom úplne inom. Myslím si, že tých aktivít robíme tak  veľa, že ľudia si môžu nájsť. Ale na druhej strane, čo nám chýba, tak nám chýba možno väčšia publicita. To si vyžaduje veľa ľudí, a na to zase väčšie peniaze, a na to potrebujeme lepšiu legislatívu, ktorá nás brzdí. A to je takto stále dookola. Myslím si, že nato, že tu máme desať ľudí, zamestnancov, máme vyše päťsto členov, robíme asi sto súťaží, a za rok máme na príležitostných akciách asi desaťtisíc ľudí  je to veľmi slušná bilancia.

Čo pripravuje Cvečko v roku 2011?

Poviem aj o našich neúspechoch. Jeden z našich neúspechov je, že málo sa nám darí podchytiť tínedžerskú časť. Vymýšľame pre nich všeličo možné. Dosť na to málo zaberajú. Teraz pre nich pripravujeme halové veslovanie. Čo si myslím, že by mohlo byť pre tých mladých zaujímavé. Pripravujeme bábkoherectvo, inovujeme fotografiu ako krúžok a kurz. Uvidíme, ako sa nám to podarí. Závisí to aj od toho, akých vedúcich získame. Musíme získať človeka, o ktorom vieme, že vie dobre pracovať. Lebo tu nám za tie malé peniaze pôjde málokto robiť.

Sú príležitostné akcie Cvečka pre širokú verejnosť, ktoré si uchovali tradíciu. Na ktoré ste ako riaditeľka hrdá, že máte v ponuke?

Podieľame sa skoro na všetkých akciách, ktoré robí mesto cez komisiu školstva.  Naše vlastné, ktoré sú také top, sú určite vianočné, šarkaniáda, určite sú to jesenné tekvičky. To sú akcie, na ktorých sa zväčša zúčastní okolo tristo, štyristo ľudí. A tie už majú veľkú tradíciu.  Ale aj tak sa mi to zdá  málo na počet obyvateľov, ktorý tu je. Nemôžeme však chcieť veľa, pretože nám sa aj tých tristo ľudí do tohto centra nezmestí. Už aj tak otvárame všetky miestnosti. Síce by som chcela viacej, ale nemám ich kde dať, čiže je to akurát na tú kapacitu, ktorú tu máme.

Čiže má Cvečko problémy s priestorom?

Na veľké akcie má. My sme natlačení pri veľkých akciách v jednej miestnosti, ktorú voláme tanečná. A ešte, keď je tam aj program a pracovné dielničky, takže ľudia sedia ako sardinky na zemi. Nám by bolo veľmi dobre, keď by sme mali možno nadstavbou jednu veľkú spoločenskú miestnosť, kde sa môžu robiť karnevaly či iné spoločenské akcie. Potom si viem predstaviť, že tak by to mohlo fungovať ešte lepšie.

V súvislosti s riešením nedostatku miest v materskej škole sa v našej diskusii na webe objavil názor, aby sa centrum voľného času presunulo do areálu základných škôl. Je to vôbec reálne?

Je to výborný návrh. Spýtala by som sa čitateľky, že tým sa vyrieši problém nejakých sto detí, a pýtam, kde umiestnime tých šesto, sedemsto detí, ktoré chodia sem. Ostanú na ulici? Ako budeme potom riešiť to, čo tie deti strácajú tým, čo sa naučia tu. Čiže pre mňa je to veľmi krátkozraká myšlienka. Možno by sa vyriešil problém škôlok, ale nevyriešilo by množstvo ďalších problémov, ktoré by s tým vznikli. Skôr si myslím, že na školách zo sociálneho hľadiska krúžky byť nemajú. Môžu byť iba čiastočné krúžky, to znamená, že ak by na niektorej bol nejaký výtvarník alebo učiteľ, ktorý sa venuje fotografovaniu, a vezme si deti, a venuje sa im popoludní, a budú fotografovať, tak áno. Hovoríme aj o socializácii dieťaťa. Dieťa je celý deň v tom isto kolektíve, s tými istými deťmi, dokonca s tým istým učiteľom. Ak sa dieťa musí stretávať s inými kolektívom, musí ísť do inej budovy, naučiť sa na iné sociálne vzťahy, čo je pre to dieťa lepšie? Myslím si, že odpoveď je jasná a jednoduchá.

Pred nástupom do funkcie ste pôsobili ako školská metodička a okresná školská inšpektorka. Aký je Váš pohľad na dnešné malacké školstvo?

Myslím si, že v Malackách to ide dobre. Z toho, čo vidím, sú tú schopní riaditelia, školstvo tu má slušná úroveň. Viem o regiónoch, kde to nefunguje dobre. Súvisí to aj s tým, že zanikli okresné úrady a školy sú riadené samosprávou, kde nie sú na to odborníci. To znamená, že ten starosta môže veľmi ťažko odborne riadiť školu. Môže iba finančne. A tam vznikajú veľké problémy v porušovaní zákonov, absolútne neznalosti veci. Pokiaľ sa štát zbavil školstva a časť prehodil na samosprávy, týmto sa urobil v prosperovaní škôl krok späť. Všeobecne sa školy materiálne pozdvihli, majú viac financií na rekonštrukcie, modernizácie, ale čo sa týka samotného výchovno-vzdelávacieho procesu, išiel rapídne dolu.

Riaditelia centier voľného času a základných škôl často poukazujú na to, že majú málo peňazí. Ak vieme aj o prípadoch, že to funguje bez navyšovania rozpočtov, je to o schopnosti riaditeľa?

Som presvedčená, že áno. Viaczdrojovým financovaním sa dá do škôl dostať slušné množstvo peňazí. Vyžaduje to veľa hľadania na internete, veľa administratívnej práce, veľa práce s rôznymi zmluvami, ekonomickými vecami, ale dá sa. Len treba hľadať zdroje. Súvisí to možno aj s tým, že keď niekto dostane hotové peniaze, a niekto si tie peniaze musí do toho svojho zariadenia, či školy dostať. Je to asi jasné, na koho strane je ten pomyselný jazýček.

Čiže, aké by malo byť odporúčanie?

Otvorte centrá, školy všetkým, a s tým prídu aj peniaze. Ak niekto chce ísť do takejto funkcie, musí vedieť, že je to o neuveriteľnom osobnom prístupe. A navyše si myslím, a možno tým trochu pichnem do osieho hniezda, ale aj samospráva by mala aj vidieť, kde, kto a koľko mimorozpočtových prostriedkov získa.

Na záver. Pani riaditeľka, prežijú centrá voľného času na Slovensku rok 2011?

Závisí od samosprávy. A závisí od nariadenia, a týchto výziev, ktoré sú teraz horúce. Nariadenie je v platnosti od 1.1.2011. Pozmeňovací návrh, ktorý je pripravený, je tiež už v nejakej podobe pripravený. Ani jedno neutopí centrá voľného času, ale tá možnosť pri nich zostane. Čo znamená, že ani jedno im nezaručuje, že budú existovať. A ak ľudia nebudú mať cit pre veci verejné, ak nebudú mať pocit, že táto spoločnosť sa potrebuje o svoju budúcnosť postarať, zaniknúť ich môže kopec.

(Rozhovor bol autorizovaný. Alžbeta Šurinová spresnila niektoré odpovede.)

Fotoarchív: Centrum voľného času - Podujatia organizované Cvečkom Malacky - Šarkaniáda, Jesenné tekvičky

Ľudia pre Malacky - Rozhovory - 15.12.2010 - 4298 čítaní

Komentáre k článku