Z Družstevnej som musela utiecť

Jedným z cieľov nasledujúcich riadkov je ukázať, že aj medzi Rómami žijú slušní, poriadkumilovní a pracovití ľudia. Druhým je snaha presvedčiť, že obyvatelia Družstevnej ulice odmietajú prijať spôsob života rodiny Galbovcov preto, že sú neprispôsobiví a obťažujú spôsobom svojej existencie okolie, nie pre ich pôvod.

Pani Anežka, ako ju doteraz s úctou oslovujú obyvatelia tejto ulice, žila v domčeku so svojou rodinou od roku 1979. Sama hrdo tvrdí, že so susedmi mala len priateľské vzťahy. „Naše vzťahy so susedmi boli vynikajúce, aj sme sa navštevovali. Na záhradkách sme pestovali zeleninu. Pomáhali sme si. Manžel staval u suseda aj bazén.“ Pravdivosť týchto viet potvrdil aj  Oskar Dobrovodský st. a dodal: „Dokonca aj na zabíjačke u Rafaelových sme boli. Dobre sme vychádzali a nikdy sme s nimi nemali žiaden konflikt“.

So smutným výrazom v tvári pani Anežka Rafaelová  spomína ďalej: „V decembri 2008 som zbadala, koľko ľudí sa sem prisťahovalo. Už po týždni urobili na dvore veľký neporiadok. Zrazu som sa vo vlastnom dome necítila dobre. Rozhodla som sa odísť. Keď som sa chcela vrátiť pre veci, bránili mi vstúpiť do dvora. O pomoc som musela požiadať políciu.“

A za prvou „ranou“ prišli ďalšie. Neprispôsobiví susedia v spoločnom dvore začali ničiť jej majetok. Odstránili jej šopu. Škode sa nevyhlo ani okno, dvere, horský bicykel. Aj prístrešok „dostal nohy“. Dom je dodnes neustále poškodzovaný splaškami  a odpadom, ktorý sa v jeho blízkosti hromadí. Zo skromného, ale zato útulného domčeka, sa stala zničená chatrč plná plesne, zápachu a výkalov od potkanov. Pani Anežka do domu prichádza iba so sebazaprením vidieť túto skazu. Obávajúc sa možného konfliktu s neprispôsobivou rodinou vojde do dvora len v sprievode svojich bratov. Naposledy to bolo kvôli doručenému listu z mestského úradu, v ktorom ju vyzvali na vykonanie deratizácie. Absurdný stav. Deratizovať musela dom, kde nežije, ale ho vlastní. V dome, z ktorého odišla práve kvôli tým, ktorých životný štýl potkanov do dvora pritiahol.

S malou dušičkou som sa Anežky Rafaelovej spýtala, kde a ako žije a ako si predstavujete svoj návrat?  „Odsťahovala som sa k mame do Kostolišťa.  Žijeme s dcérou z príjmu 389 Eur. Opatrujem tam aj moju chorú sestru. Neviem, čo bude. Do domu na Družstevnej sa mi nechce ani vstúpiť, nikdy sa tam nevrátim,“ konštatovala smutne. Po rozhovore mi do rúk odovzdala zopár fotografií z miesta, ktoré kedysi bolo šťastným domovom rodiny Rafaelových. Bohužiaľ, dnes je to len pohľad na hŕbu odpadkov, neporiadku, zápachu, kriku, dymu a beznádeje pre všetkých naokolo.

Pani Anežka, ďakujem za rozhovor a prajem skorý koniec tohto utrpenia a navrátenie dôstojného života. Kiež by si z Vás táto problémová rodina vzala niekedy príklad.

Zuzana Baligová

(obyvateľka Družstevnej ulice
a členka občianskej iniciatívy ĽPM)

Zuzana Baligová - Témy - 11.07.2011 - 13997 čítaní

Komentáre k článku