Spojenými silami podporili umenie

Jej niekoľko desaťročnú tvorbu staviame do pozície slovenského formátu, je nenapodobiteľná, svojím prevedením jedinečná, rozprávková a dovolíme si tvrdiť, že „malacká“, keďže Libuška vdýchla život niekoľkým oceneniam viažucim sa k nášmu mestu. V depozite svojej keramickej dielne v kláštornej bašte má uložených viac vzácnych diel, ktoré by si zaslúžili byť na očiach verejnosti, či už sú to Návštevníci, Obria topánka alebo jedno z novších diel Betlehem. Mnohé z nich mali možnosť Malačania vidieť na nedávnej výstave v Galérii MCK, kde vystavovala spolu so svojou dcérou Libuškou, ml.

Obria topánka

„Keramickej tvorbe sa venujem niekoľko desaťročí, za toto obdobie som vytvorila mnoho diel inšpirovaných motívmi môjho rodného mesta – Malackami. Rada by som vo svojej predstave zhmotňovania spomienok na staré Malacky pokračovala, kým mi budú sily stačiť. Posledné roky ma pri mojej tvorbe brzdí dosluhujúca vypalovacia pec, ktorú som do svojho ateliéru priviezla v roku 1979! Situácia je taká, že ak mi definitívne vypovie službu, prestanem tvoriť, lebo moje diela nebudú mať byť ako dokončené. Rada by som pre budúce múzeum, ktoré je plánované v kaštieli, zanechala keramické stvárnenie spomienok na život v našom meste,“ napísala v žiadosti adresovanej Nadácii Pro Malacky. Tá sa rozhodla umelkyňu podporiť sumou 2 500 €.

Na kúpu pece vďaka  finančným prostriedkom BSK z Bratislavskej regionálnej dotačnej schémy na podporu kultúry prispelo občianske združenie Malacké pohľady (1 650 €). K projektu sa pridali aj  občianske združenie Ľudia pre Malacky (1 500 €) a Rotary club Malacky Golf (900 €). Koncom roka sa tak podarilo zakúpiť komorovú pec s vnútorným objemom 275 litrov s možnosťou vypaľovať až do teploty 1280 °C.

Teraz už nič nebráni tomu, aby Libuša Čtveráková zhmotnila svoje predstavy. „Posledné roky sa dosť zaoberám myšlienkou na moje detstvo a môj život v Malackách. Život v spoločnosti susedov bol intenzívny. Navštevovali sme sa, stretávali vonku pod veľkým orechom, kde v lete do noci rodičia debatovali. Otec tam hrával na harmonike a my deti sme sa hrali okolo. Nebola televízia, tak sa žilo spoločensky na ulici. Zažila som ešte niektorých františkánov, páter Muška, fráter Elzear, mňa učil náboženstvo, páter Osvald k nám chodieval. Chodila som do úvody (terajšia škôlka), viedli ju rádové sestry Vincentky vo veľkých bielych čepcoch. Vlak chodil na paru. Krásne roky.“

Domnievame sa, že otvorenie stálej expozície diel Libuši Čtverákovej v Malackom kaštieli, by bolo dôstojnou udalosťou. Nielen kvôli zachovaniu kultúrneho dedičstva pre budúce generácie, ale najmä vyzdvihnutiu hodnoty tejto osobnosti, ktorú si mimoriadne vážime nielen pre jej nadanie, lásku k Malackám, ale najmä dobrosrdečnosť a skromnosť jej vlastnú. 

Lucia Vidanová, Martin Macejka - Kultúra - 29.12.2017 - 4036 čítaní

Komentáre k článku