V uplynulých dňoch sa rozozvučali posledné príhovory a agitácie. Chápem to. Kampaň sa totiž oficiálne končí a kandidáti sa tak snažia do poslednej chvíle presviedčať. Je to dôležité a obzvlášť pri voľbách do samosprávnych krajov, kde je volebná účasť ani nie štvrtinová. Volebná kampaň je poučná aj pre nás voličov. Človek sa totiž prejde okolo uzavretého parkoviska a rázom zachytí nové zvučné mená, o ktorých predtým v živote nepočul. Prejde o kúsok ďalej. Tu zase agituje starý poslanecký harcovník, ktorý si zmýli kolonku zamestnania a povolania na kandidátnej listine. Prídete domov a z letáku sa na vás usmieva kandidát, kandidujúci na straníckej kandidátke, pričom presviedčajúc nás, že je stále rovnaký občiansky kandidát ako kedysi. A zvyšok je len o heslách, graficky upravených fotografiách, žiaľ, ešte stále v dnešnej dobe aj o gulášoch.
V sobotu ale máme možnosť vybrať si z 12 kandidátov jedného predsedu a z 13 kandidátov troch poslancov zastupiteľstva.
Kandidáti na poslancov za IX. obvod - Malacky a okolie
Každý sme nejaký. Človek môže mať trpkú skúsenosť s politikom, môže chcieť aj zmenu. Nemám nikomu ani za zlé, ak je z pôsobenia Pavla Freša sklamaný. Na niekoho môže posôbiť jeho urastená postava odpodzujúco. Niekomu prekážajú aj tzv. havárie v kraji, ktorými sa možno obchádzal účel verejného obstarávania. To treba prešetriť a jasne odmietnuť.
Veľmi ostro som sa vyjadril voči súčasnému županovi aj pri jeho vyjadreniach na adresu riešenia sporu na Družstevnej ulici, pretože buď stráca pamäť alebo utrpel chvíľkový skrat.
Vyjadrenia na adresu Oskara Dobrovodského považujem za veľmi nešťastné. Najmä ak politik prehliadol ako vidno na fotke človeka v šedom svetri, ktorý zhodou okolností sedel o pár miest ďalej odo mňa na besede s novým predsedom BSK v rokovacej sále u nás na mestskom úrade, a ktorý osobne doniesol dokumenty k svojmu problému.
Mohol by som v kritike pokračovať ďalej, najmä pre nedodržanie sľubov, ktoré som dostal osobne od Pavla Freša na stretnutí za účasti primátora mesta. Toho primátora mesta, ktorý sa u Pavla Freša zapísal ako poslanec za Smer-SD. Hoci to človek filtruje, v diskusii to cíti. Zo sľubov predsedu napokon zrejme nie je nič. Osobne si slovo, ktoré dám ako poslanec druhej strane, ctím. Ak to nedodrží druhá strana dohody, začnem byť nedôverčivý. Preto som bol spočiatku veľmi rezervovaný k voľbe súčasného predsedu kraja.
Včerajšia večerná debata kandidátov v televízii TA3 ma však utvrdila v tom, že z dostupných kandidátov je Pavol Frešo voľbou skúseností a skutkov. Ak ste mali možnosť počúvať debatu 9 zúčastnených kandidátov, možno ste mali ako ja pocit, že niektorí kandidáti pravdepodobne do sály zablúdili omylom. Pavol Frešo podľa mňa z debaty vyšiel jednoznačne ako človek v problematike samosprávneho kraja najviac zorientovaný.
Rešpektujem aj to, že niekto vsádza na ženský element. Heslá o zrušení poplatkov, lepšom čerpaní eurofondov, sú síce heslá chytľavé, treba však dohľadať reálnu skúsenosť s politikou tejto osoby z rokov 2005 až 2009. Obzvlášť, ak ma v uplynulých dňoch letákmi presviedčajú niektorí bývalí odvolaní policajti o úprimnosti svojich straníckych transparentov za zrušenie poplatkov v malackej nemocnici. Teraz nás Malačanov verbuje v podobnom duchu aj kandidátka na predsedníčku kraja. Mám konkrétnu skúsenosť zo stretnutia s Radoslavom Bardúnom, jedným z majoritných akcionárov nemocnice, a môžem potvrdiť, že ide o tvrdé vyjednávanie. Ak nám aj má niekto za zlé, že sme sa pokúsili využiť zakladacie zmluvy pri tlaku na Nemocničnú, a.s. cez mestské zastupiteľstvo, môžem potvrdiť, že sme veľmi rýchlo pochopili, že sme ako malackí poslanci malými pánmi do tejto debaty.
Ani predseda BSK nemá rozhodovaciu právomoc vo vzťahu k poplatkom. Ak dáme stranou petičné akcie či stranícke transparenty, ktoré skutočne vo vzťahu k tomuto súkromníkovi k ničomu nevedú, jedinou cestou k riešeniu poplatkov v nemocnici je využitie súbehu dotácie pre nemocnicu, o ktorej bude rozhodovať nové zastupiteľstvo kraja po voľbách. Zachytil som už signál, že zástupcovia nemocnice záujem na takomto obchode prejavili.
Preto Pavlovi Frešovi opätovnú šancu dám. A pre odpočet sľubov, ktoré mi dal na stretnutí, si po voľbách v prípade jeho zvolenia osobne v mene Malačanov prídem. Budem trpezlivý. Nič iné mi teraz, ak mám záujem na korektnej spolupráci medzi mestom a krajom, nezostáva.
Zoznam kandidátov na poslancov krajského zastupiteľstva je ešte pestrejší. V čase uzatvárania kandidátok na poslancov kraja som dostával tú istú otázku. Možno som mnohých odpoveďou prekvapil a možno ani nie, lebo ma pochopili, keď moje meno napriek rôznym šíriacim sa fámam v zozname kandidátov nevideli. Som však rád, že mi mnoho obyvateľov chcelo dať podporu, preto mi dovoľte poďakovať, lebo aj to si vážim, že chceli. Hlavným dôvodom je, že som sa rozhodol dokončiť začatú prácu tu v Malackách, nie v Bratislave. A keďže si myslím, že človek by nemal sedieť na dvoch poslaneckých stoličkách naraz, musel som si vybrať.
Rozhodol som sa, že sa nebudem strkať všade možne s vyhliadkou ľahšej cesty, ale risknem aj prípadnú prehru v oveľa ťažšom boji. Chcem ešte podporiť mnoho nových a šikovných ľudí z občianskeho a podnikateľského sektora, ktorí majú čo Malackám ponúknuť. Možno uspejem, možno prehrám v snahe druhýkrát otvoriť brány k mestu. Som však pripravený prijať oba výsledky s pokorou, pretože je aj čas si po 8 rokoch práce prísť pre pravé vysvedčenie od Malačanov. V roku 2006 som začal svoju cestu ponukou alternatívy otvorenej politiky a tvrdého obhajovania verejného záujmu. Sám človek veľa nezmôže, to je pravda, ale môže postupom času spojiť viac ľudí do tímu. Spoznal som aj viacero šikovných zamestnancov mestského úradu, ktorých treba podporiť a dať väčší priestor ako majú dnes. Preto verím tomu, že ešte príde čas, kedy spoločne ukážeme Slovensku, že Malačania môžu byť právom hrdí na svoje mesto. Mesto, ktoré je tu pre ľudí.
To však neznamená, že teraz odpíšeme sobotňajšie voľby. Nie, naopak. Poďme voliť. Máme tri krúžky. Môžeme využiť všetky tri, ale aj nemusíme. Ja využijem len dva.
Jeden krúžok dostane odo mňa človek, ktorý je predovšetkým človekom ako my so svojimi každodennými problémami. Nech preto dostane Oskar Dobrovodský šancu ukázať, čo dokáže. Vnímam názory, že Oskar má slabý prehľad o dianí v kraji, jeho kompetenciách, že nemá program. Niektorí ľudia to nazývajú protestným hlasom, pre mňa je to najmä symbolika.
Symbol toho, že odmietam voliť kandidátov na poslancov, ktorí sedeli už teraz v zastupiteľstve kraja dve funkčné obdobie po sebe a ich odpočet som však ani po 8 rokoch poslancovania nenašiel. Na známu tvár preto už nevsádzam.
Symbol toho, že odmietam kandidátov, ktorí by mali v prípade úspechu sedieť na dvoch poslaneckých stoličkách, a to v zastupiteľstve kraja a aj v zastupiteľstve mesta.
Symbol toho, že odmietam skoro až zneužívanie riadiacej funkcie v štátnej správe vo volebnej kampani a zmenu modrého demokrata na sociálneho demokrata.
Druhý krúžok dám človeku, ktorého poznám ako človeka pokorného, mladého, vzdelaného a predovšetkým slušného. Aktivistu, ktorý Malackám a jeho okoliu venuje svoj voľný čas. Človeka, ktorý ma cit pre poznanie prítomnosti aj našej minulosti. Martina Macejku.
Málokrát nám sadne kandidát na sto percent. Áno, na každom môžeme menovať negatíva. Ale kto je dokonalý, však? Keď som začínal v komunálnej politike, tiež som došiel osobne požiadať obyvateľov 6. obvodu o podporu a dôveru. Dôveru si môžeme ďalej zachovať len svedomitou prácou v prospech verejného záujmu. Postupom času si týmto získame nových sympatizantov, mnohých priateľov ale stratíme. A to najmä preto, že neuprednostníme tú ľahšiu cestu súkromného prospechu. U Martina som presvedčený, že verejný záujem bude dôsledne hájiť. A tak ako som sa snažil v roku 2010 otvoriť brány novým nezávislým ľuďom do mestského zastupiteľstva, tak som v každej chvíli ochotný podporiť svojím voličským hlasom, aby sa novým ľuďom otvorila ďalšia brána. Tentokrát brána krajského zastupiteľstva. Podporte prosím jedným svojím krúžkom Martina Macejku.
A ak si neviete vybrať viacerých kandidátov a nechcete voliť do počtu, využite jeden krúžok. Len nezostávajte prosím v sobotu doma.
Juraj Říha