Týmto príspevkom nechcem nikoho súdiť či vyvodzovať zodpovednosť. Chcem len poukázať na príklad straty občianskej dôvery k mestu, vrátane primátora samotného. Ide zároveň o doplnenie mojej reakcie na vyhlásenie súčasného primátora mesta, Jozefa Ondrejku, ktorý si moje slová vzal príliš osobne. Keďže ich dokonca spochybňuje, uverejňujem na podporu svojich tvrdení už aj písomné dokumenty.
Opäť chcem v rámci svojej reakcie vysloviť želanie, aby sme neriešili obvinenia, ale fakty. Všetkých diskutujúcich k tomuto článku žiadam o odosobnenie sa a vytvorenie si čisto vlastného názoru bez ohľadu na moju osobu a moje hodnotenie.
Začiatkom marca 2010 sa na mňa obrátila pani Ábelová. Je to občianka môjho obvodu - 82 - ročná dôchodkyňa, ktorú si ako starú mestskú obchodníčku veľmi vážim. Po takmer štyroch rokoch prijímania neustálych prísľubov bez vyriešenia jej problému, nemala silu ďalej komunikovať s mestským úradom. So slzami v očiach ma ako poslanca za jej obvod požiadala o pomoc. Citujem: „Pán Říha, ja som stratila dôveru už aj k primátorovi mesta, ktorý mi u neho v kancelárii osobne sľuboval pomoc.“ Po prečítaní listov z mestského úradu, som zostal sklamaný. Vyjadril som pani Ábelovej poľutovanie a sľúbil som jej, že ďalšiu komunikáciu s úradom za ňu osobne prevezmem.
Problém sa začal v decembri 2006, keď na pozemku pani Ábelovej prasklo mestské vodovodné potrubie. Poškodilo jej dom, vytopilo aj pivnice susediacej nehnuteľnosti. Pani Ábelová sa okamžite obrátila na mesto s prosbou o pomoc. Mesto poruchu odstránilo.
Bolo treba nájsť riešenie, aby sa situácia nezopakovala. Pri stretnutí aj s prednostom MsÚ Dušanom Vavrincom v decembri 2006 sa otvorila otázka prekládky potrubia. Pani Ábelová bola ochotná prijať aj druhý návrh - naďalej „strpieť“ na svojom pozemku potrubie, no s podmienkou jeho výmeny za nové s adekvátnou finančnou kompenzáciou. (Uloženie potrubia v jej pozemku nie je do dnešného dňa právne doriešené, nie je uzatvorená nájomná zmluva, nie je zriadené a zapísané ani vecné bremeno.)
Počas celého roka sa nič nedialo. Nepomohli ani osobné návštevy na mestskom úrade. Pani Ábelová teda v decembri 2007 už písomne upozornila na neriešenie situácie. V liste trvala na odstránení starého potrubia z jej pozemku.
V januári 2008 zareagoval listom prednosta mestského úradu Dušan Vavrinec (zodpovedným za vybavenie Ladislav Adamovič), v ktorom oznamuje, že: „Mesto Malacky hľadá možné spôsoby prekládky vodovodného potrubia“. Zároveň konštatoval, že sa po roku nepodarilo nájsť vhodnú trasu vedenia potrubia. Osobne ma prekvapilo, že list neobsahoval informácie o ďalšom postupe, ale aj dlhé obdobie hľadania riešenia.
Vo februári 2008 dostala pani Ábelová písomný list od primátora mesta Jozefa Ondrejku s oznámením, že „Mesto Malacky v priebehu roka 2008 zrealizuje novú vodovodnú prípojku a zruší napojenie cez jej nehnuteľnosť.“
V novembri 2008 sa pani Ábelová obrátila opäť na primátora mesta listom, v ktorom sa chcela informovať, kedy začnú stavebné práce, keďže do daného termínu a splnenia jeho prísľubu zostávali dva mesiace. Prechádzali tomu jej osobné stretnutia s primátorom a prednostom na mestskom úrade.
Vo februári 2009, po troch mesiacoch od jej prosby, dostane odpoveď od primátora mesta (zodpovedným za vybavenie opäť Ladislav Adamovič), v ktorom ju oboznamujú s tým, že „Mesto hľadá najoptimálnejší spôsob vyriešenia jej problému.“ Ako poslanca ma opäť zarazila dĺžka obdobia, počas ktorého mestský úrad stále hľadal spôsob riešenia, vrátane samotnej doby odpovede. Napriek všetkému dostala pani Ábelová ďalší prísľub a termín od primátora mesta v znení: „Urobím všetko pre to, aby bol tento problém v priebehu roka 2009 vyriešený.“
1. decembra 2009, vzhľadom na nesplnenie doterajších písomných prísľubov, prišla osobne pani Ábelová, opäť po roku čakania, podať sťažnosť na postup v prípade riešenia jej problému. Sťažnosť osobne prijal prednosta mestského úradu Dušan Vavrinec.
4. januára 2010 dostáva pani Ábelová vyjadrenie k jej sťažnosti od primátora mesta (zodpovednou za vybavenie teraz Eva Sokolová). Tá v odpovedi uvádza novú alternatívu riešenia. Nanovo sa začína proces prípravy projektovej dokumentácie, teraz už bez stanovenia termínu. Realizácia prípojky kaštieľa sa nakoniec realizovala z mestských peňazí, riešenie rodiny Ábelovcov, o ktorom ich informovala Eva Sokolová, nebolo aj napriek tomu realizované.
Vo februári 2010 podáva už osobne pán Ábel – syn starej pani Ábelovej ústnu sťažnosť hlavnej kontrolórke mesta. Poukázal na trojročnú činnosť mestského úradu a spôsob komunikácie s nimi ako obyvateľmi mesta. Komunikáciu preberá pán Ábel, keďže stará pani Ábelová ochorela na srdce a pri akejkoľvek komunikácii s mestom sa zhoršuje jej zdravotný stav.
V závere mesiaca február 2010 dostáva pán Ábel odpoveď na podanú sťažnosť opäť od prednostu mestského úradu Dušana Vavrinca. V ňom konštatuje, že tvrdenia pána Ábela sú opodstatnené a zistený stav je skutočne v rozpore s Občianskym zákonníkom. Ako poslanec som z tohto prístupu zostal veľmi sklamaný. Nielenže prednosta potvrdzuje to, čo už dávno vedel, ale písomná odpoveď je podaná bez náznaku citu a pochopenia, maximálne formálne – tabuľkovo a štruktúrovane. Po vyše troch rokoch komunikácie (aj so samotným prednostom mestského úradu) som nenašiel v liste ani náznak ospravedlnenia!
V marci 2010 sa Ábelovci obracajú na mňa ako poslanca za 6. obvod. Prosia ma o vysvetlenie prístupu prednostu mestského úradu a pomoc v komunikácii s mestom. Na moju otázku, prečo prichádzajú až po troch rokoch, čo som poslancom, mi pani Ábelová smutne odpovedala, že primátorovi mesta veľmi dôverovali. „Komu inému ako najvyššie postavenému v meste by sme mali, veď sám primátor mesta sľúbil riešenie,“ boli slová, ktoré som od rodiny Ábelovcov vypočul viackrát. Týmto sklamaným občanom som dal svoje slovo, že urobím všetko pre to, aby sa im mesto ospravedlnilo a prebral som všetku komunikáciu za nich.
Ešte v tom mesiaci som požiadal Jozefa Ondrejku o oficiálne prijatie. Počas osobného stretnutia som ho ako poslanec mestského zastupiteľstva požiadal, aby sme vec vyriešili my dvaja a mestský úrad dali stranou. Uviedol som dlhoročné výhrady k spôsobu komunikácie mestského úradu s viacerými obyvateľmi, ktorí sa na mňa obrátili. (Samozrejme, že treba odčleniť slušných pracovníkov úradu, ktorí svoju prácu robia s pocitom, že pracujú pre občanov tohto mesta.) Primátora mesta som tiež požiadal, aby sa mesto Malacky jeho osobou, z môjho pohľadu oprávnene, ospravedlnilo rodine Ábelovej za všetky spôsobené traumy a komunikáciu.
Vážim si, že Jozef Ondrejka napriek jeho predchádzajúcemu konaniu moje argumenty prijal a našli sme dohodu.
Rodina Ábelová obdržala v tom istom mesiaci – v marci - list od primátora mesta.
V júni 2010 pri zmene rozpočtu, vychádzajúc z dohody s primátorom, sme zaradili túto aktivitu do rozpočtu mesta. Mestskému úradu odpadla prekážka, na ktorú sa začal novo odkazovať až v poslednom roku komunikácie.
September až október 2010 prebehla rozsiahlejšia komunikácia medzi mnou a vedúcou oddelenia Gabrielou Rehákovou a najmä prednostom mestského úradu Dušanom Vavrincom. K septembru - po troch mesiacoch od júna 2010 od zaradenia aktivity do rozpočtu (čo sa nepodarilo mestskému úradu za 3 roky), mestský úrad stále pripravoval novú projektovú dokumentáciu. Vzniesol som prvú výhradu k predlžovaniu prípravy počas letných mesiacov. Začiatkom októbra smeruje k prednostovi mestského úradu druhá výhrada k činnosti mestského úradu. Opakovane, keď som si čítal posledné slová primátora mesta z marca 2010 o tom, že mesto má pripravené technické riešenie, všetky potrebné povolenia a riešenie by bolo možné zrealizovať v prvom polroku 2010, ma začal napĺňal nový pocit v duchu, že „pravá ruka nevie, čo robí tá ľavá.“ Je koniec októbra 2010.
Vzhľadom na tento a ďalšie prípady z posledného času, s ktorými som sa stretol počas posledných štyroch rokov, trvám na svojich slovách z rozhovoru. A mohol som byť ešte prísnejší. Považujem za neakceptovateľné, aby mestský úrad takto hrubo podceňoval situáciu a komunikoval s obyvateľmi Malaciek týmto spôsobom. Sám primátor mesta, Jozef Ondrejka, priznal predo mnou počas stretnutia v marci, že „komunikácia nebola dobrá.“ Zároveň poukázal na platené tréningy vedúcich zamestnancov k zlepšeniu komunikácie, ktoré treba „zrejme opakovať“.
Preto ma aj trochu sklamalo, keď som si prečítal skreslené informácie redaktorky v rubrike JPP nového čísla Malackého hlasu. Nebudem skúmať jej úmysel. Síce je to veľká zhoda náhod, že bola rubrika viazaná práve na tento problém, ale redaktorka vedome či nevedome v článku nespomína, že prísľuby riešenia boli z roku 2006, 2007 a 2008, teda v čase vysokého rastu príjmov a peňazí v rozpočte! A už vôbec nevenuje autorka článku pozornosť komunikácii mestského úradu s obyvateľmi nášho mesta.
Nerozumiem tomu, prečo roky toleruje primátor mesta tento spôsob práce niektorých pracovníkov mestského úradu, vrátane samotného prednostu mestského úradu, a miesto dobre mienenej ponúknutej pomocnej ruky poslanca mestského zastupiteľstva, spochybňuje moje slová a činnosť pred poslancami na samotnom zasadnutí mestského zastupiteľstva.
Zverejnenie týchto dokumentov som považoval za potrebné, aby som čiastočne očistil svoje meno po zasadnutí mestského zastupiteľstva. Ak by sa objavili ďalšie obdobné vyhlásenia, žiaľ, budem musieť opäť reagovať zverejnením iných podobných prípadov komunikácie mestského úradu s obyvateľmi nášho mesta. Úprimne priznám, oveľa radšej by som v tomto čase venoval svoju energiu iným dôležitejším témam. Ale ak ma chce niekto žalovať pre tieto vyslovené názory, bude to zaujímavý prípad na Slovensku z hľadiska sporu dvoch rovnocenných partnerov v meste.
Za svoje názory sa nehanbím, pretože všetko robím s dobrou vierou pomôcť ľuďom, ktorí do mňa vložili v roku 2006 svoju dôveru. Naďalej si myslím a budem bojovať do konca svojho funkčného obdobia ako poslanec proti tomu, aby bol akýkoľvek občan mestu ukradnutý.
Aj o tom budú tieto komunálne voľby! Aby zodpovední začali chápať, že si musíme vážiť ktoréhokoľvek obyvateľa bez rozdielu jeho veku.
(Ďalší článok k reakcii na vyhlásenie Jozefa Ondrejku zo zasadnutia mestského zastupiteľstva zverejním 3. novembra. Rád by som ním reagoval na jeho slová o dodržiavaní pravidiel volebnej kampane.)