Ako sme už písali v príspevku Začína sa Veľký týždeň, počas jednotlivých dní veľkonočných sviatkov si pripomíname vrchol Ježišovho života, jeho smrť a vzkriesenie.
Večerná omša Zeleného štvrtka sa slávila na pamiatku Pánovej večere. Kňaz umýval nohy vybraným mužom ako Ježiš svojim učeníkom. Po večernej omši v tichosti obnažil oltár. Opustenosť Ježiša, ktorý bdel pri modtlidbe na Olivovej hore v Getsemanskej záhrade, znázorňuje prázdny svätostánok, zhastnuté večné svetlo pred ním, spomínané obňažovanie oltára a odnesene všetkých vecí z neho.
Omšu na Zelený štvrtok vo františkánskom kostole celebroval dekan Ján Hudec.
Umývanie nôh...
Prázdny svätostánok
Počas sviatkov Veľkej noci sa o slávnostnú atmosféru omší vždy svojimi výkonmi zaslúži miestny chrámový zmiešaný spevácky zbor Vox humana, ktorý diriguje Gabriela Peťková.
Foto: Katarína Trenčanská
Na Veľký piatok sa nekonala svätá omša, ale len liturgia umučenia Pána, počas ktorej sa spievali pašie (časť evanjelia opisujúca poslednú večeru, zatknutie a súdenie Krista, jeho smrť a pohreb). V tento deň umučenia Pána chýba svätená voda v sväteničkách kostola, nehrá sa na organe, kostolné zvony sú ticho.
Obrady Bielej soboty sa konajú po západe slnka v rámci tzv. Veľkonočnej vigílie (bdenia). Inak tomu nebolo ani v Malackách. Omše sa vo všetkých troch kostoloch (vo farskom, františkánskom aj v Kostolišti), ktoré spravuje malacká farnosť Najsvätejšej trojice, uskutočili jednotne o 19.30 h.
Už tradične počas veľkonočnej vigílie krstia dospelých. Ani tento rok nebol výnimkou. Katechumeni sedeli vpredu.
A pri tom sa spievajú litánie.
Svätenie vody.
Krst.
Obnovenie krstných sľubov so zapálenou sviecou v ruke.
Prijímajúci. Ich počet sa cez sviatky vždy znásobí.
Procesia.
A zástup sa pohol smerom do parku na Kláštornom námestí.
Posledné dva roky pôsobí sprievod "smutnejšie". Bývalo zvykom, že na veľkonočnú vigíliu rozdávali ľuďom pri vstupe do kostola sviece (dokonca svojho času aj s rôznymi prianiami, ktoré si na sviečke našli). Tie si potom zapaľovali nielen počas omše (napríklad pri obnove krstných sľubov), ale hlavne počas procesie. Podľa terajšieho dekana však vosk zo sviecí znečisťoval kostol a tak už sviečky nedávajú. Niektorí si zapálili aspoň tú, čo si priniesli z domu.
Na pokojný priebeh sprievodu dozerala aj mestská polícia.
Foto: Lucia Vidanová
Jednotlivý rozpis obradov aj po ostatné dni nájdete na webovej stránke farnosti.
Veľkonočný pozdrav na odľahčenie :)
Zdroj: www.christ-net.sk
Baránok — symbol baránka sa nachádza už v predkresťanských tradíciách. V židovskej tradícii sa používal ako obetné zviera za hriechy. V kresťanstve je baránok jedným zo symbolov Ježiša Krista, lebo obrazne podľa kresťanskej viery on je baránok obetovaný za spásu sveta.
Kríž — je dnes najdôležitejším z kresťanských symbolov, pretože Kristus bol odsúdený na smrť ukrižovaním. Tento trest patril k trestom veľmi krutým a ponižujúcim.
Oheň — veľkonočná bohoslužba sa začína zapálením veľkonočného ohňa, ktorý symbolizuje víťazstvo Ježiša Krista nad temnotou a smrťou. Od tohto ohňa sa potom zapaľujú veľkonočné sviečky.
Sviečka — je v mnohých kultúrach chápaná ako znamenie života. Veľkonočná sviečka symbolizuje vzkrieseného Krista -- tento symbol pochádza zo starovekých osláv Veľkej noci, pri ktorých sa zapaľuje sviečka (nazývaná tiež paškál) od ohňa.
Vajíčko — je v mnohých kultúrach symbolom plodnosti, života a vzkriesenia. V súvislosti s ľudovou tradíciou vznikol zvyk maľovať tieto vajíčka; dôvodom jedenia vajec na Veľkú noc bola zrejme aj skutočnosť, že vajcia sa nesmeli jesť v pôstnom období. V kresťanstve sa vajce vykladá ako symbol zatvoreného hrobu, z ktorého vstal Kristus, ako symbol nesmrteľnosti.
Zajačik — aj keď mnoho nenáboženských tradícií má svoje korene v kresťanskej symbolike, niektoré veľkonočné symboly môžeme vystopovať až do predkresťanskej doby. Napríklad zajačik má pravdepodobne pôvod v pohanských rituáloch oslavujúcich príchod jari.
Korbáč — tento v niektorých regiónoch Slovenska dôverne známy symbol Veľkej noci má tiež pôvod v starých pohanských zvykoch.
Zdroj: wikipedia.org