Posledné dni sa objavilo v médiách niekoľko správ k ustanovujúcim zasadnutiam nových zastupiteľstiev. Všetky mali základ v dvoch veciach. Platy starostov a spôsobilosť na výkon funkcie starostu. Na odporcov rovnosti volebného práva pôsobilo ako červené súkno niekoľko videí, ktoré som dostal i ja e-mailom. Skladanie slávnostného sľubu starostov obcí Richnavy a poslancov Jarovníc.
V obci Jarovnice sa dokonca na ustanovujúcom zasadnutí strhla hádka medzi dvomi tábormi a tiež samotnými poslancami zastupiteľstva.
Video z ustanovujúceho zasadnutia nájdete v archíve TV Markíza, Televízne noviny zo 12. januára - reportáž č. 7 - Rómsky starosta nastúpil do úradu:
http://video.markiza.sk/archiv-tv-markiza/televizne-noviny/51850
Nie je dobré, ak sa otvára v akejkoľvek oblasti otázka diskriminácie menšiny. Po posledných voľbách sa práve z tohto dôvodu zvýšilo napätie v niektorých obciach. Rómovia z osád využili svoje volebné právo a počtom hlasov zvolili svojich zástupcov nielen do obecného zastupiteľstva, ale aj do funkcií starostov. Občania z druhého brehu obce sa začali náhle dovolávať ochrany.
Keď som si prechádzal diskusie k článkom na rôznych weboch, objavovali sa v nich zväčša hlasy, ktoré navádzali k znemožneniu kandidatúry na starostov práve Rómom a osobám s nízkym vzdelaním. Ako dôvody sa najčastejšie uvádzali:
K rómskym starostom treba uviesť, že každý jeden z nich využil svoje ústavné právo, a to zúčastniť sa priamo na správe veciach verejných. Základnou podmienkou výkonu tohto práva je pritom rovnosť v prístupe k voleným funkciám. Medzinárodné dohovory, ktoré naša republika ratifikovala a je nimi viazaná, garantujú všetkým občanom právo uchádzať sa o verejnú funkciu bez rozdielov (akými sú pohlavie, rasa, farba pleti, jazyk, viera a náboženstvo, politické, či iné zmýšľanie, národný alebo sociálny pôvod, príslušnosť k národnosti alebo etnickej skupine, majetok, rod alebo iné postavenie) a bez neodôvodnených obmedzení.
Podmienky samotného výkonu volebného práva upravujú vnútroštátne predpisy o voľbách. Na Slovensku sú stanovené tieto podmienky:
Stanovenie akýchkoľvek podmienok, ktoré by zužovali výkon volebného práva v rozsahu etnickej či inej príslušnosti, by boli označené Ústavným súdom SR za protiústavné. Niektorí diskutujúci naznačovali tiež zaviesť do podmienok aj vzdelanostné obmedzenia. Poukazujú pritom na výkon práce v štátnej správe, kde sa už uplatňujú. Tieto porovnania nepovažujem za vhodné, pretože výkon funkcie starostu je na rozdiel od štátnej či inej služby výkonom verejnej funkcie.
Svoje zohráva aj to, že vo veľkom počte obcí je problémom vôbec verejné funkcie niekým obsadiť. Napríklad kategória poslancov obecných zastupiteľstiev vypadla z ústavného zákona o ochrane verejného záujmu pri výkone funkcií verejných funkcionárov (upravujúci konflikt záujmov poslancov, povinnosť podávania majetkových priznaní a podobne) z toho dôvodu, že by neprimerane sťažili už aj tak náročné obsadenie funkcií v malých obciach.
Vstup do pravidiel volieb je výsledkom širokého konsenzu. Dôležitosť správne nastavených volebných pravidiel sa ukázala pred štyrmi rokmi aj v tatranskej oblasti, kde sa pred voľbami vo veľkom prihlasovali noví obyvatelia obcí (často aj na jednu spoločnú adresu), ktorí následne využili volebné právo v obci. Začala tým medzi odborníkmi diskusia, či si dnes nedokážu rôzne záujmové skupiny legálne „presadiť do funkcie svojho starostu a svojich poslancov“.
Druhým pohľadom je samotný výkon starostu. Hodnotiť starostu na základe vzdelania nepovažujem na úvod funkčného obdobia za dôležité. Novozvolení starostovia majú pred sebou štyri roky, aby dokázali spôsobilosť na svoju funkciu. Kritici by mi asi vytkli, že pre takú malú obec môžu byť tieto štyri roky takmer likvidačné. Ak áno, naďalej pozná právna úprava inštitút odvolania starostu priamo obyvateľmi obce.
Video z ustanovujúceho zasadnutia v Richnave:
V súvislosti s videom sa vynárali otázky, či je starosta obce spôsobilým na výkon funkcie.
Myslím si, že je predčasné hodnotiť prácu novozvolených starostov, ako je ten z Richnavy. To, že chcel starosta hneď v danú chvíľu zvolať nové zasadnutie poslancov, môžeme považovať za neznalosť. Starosta môže však v tomto prípade vyvážiť svoju neskúsenosť či neznalosť tímom odborných ľudí.
Isté riešenie načrtlo Ministerstvo vnútra SR v spolupráci so Združením miest a obcí Slovenska v zákone o obecnom zriadení a presadili pri poslednej zmene zákona zavedenie inštitútu neustáleho vzdelávania starostov. Ktorýkoľvek starosta bez rozdielu je povinný zo zákona od apríla predchádzajúceho roka prehlbovať si vedomosti potrebné na výkon funkcie. Zákon však túto povinnosť bližšie nevymedzuje, nestanovuje ani sankciu.
Otázkou je, či nemôže byť pre obec nebezpečnejším starosta s vysokoškolským vzdelaním, ktorý sa vie orientovať v systéme a ticho z obce odlieva peniaze ako ten s nižším vzdelaním, ktorý má úprimný záujem pomáhať obyvateľom svojej obce. Naďalej tak zostáva rozhodnutie na jedinej osobe, ktorá má zvážiť vzdelanie či schopnosti kandidátov na starostu, a to na samotnom voličovi v obci.