Prvý "dotyk" s krajinou...
Kambodža, v ktorej som strávila štyri dni, bola jednou zo zastávok januárovej ázijskej cesty. Úprimne, mala som rešpekt pred touto krajinou, ktorú stále viac a viac objavujú turisti nielen pre jej jedinečné kultúrne dedičstvo. Kambodža bola pre mňa aj zmesou neuveriteľne milých a skromných ľudí, z ktorých sála úprimná pokora, relaxu a degustačnej turistiky, lebo kmérske jedlá skutočne chutia.
Prvý "dotyk" s krajinou...
Pred vstupom do krajiny potrebujete víza (musíte mať teda prichystanú pasovú fotografiu, pre istotu aj dve, a 20 USD). Formuláre sme vypĺňali v lietadle. Bezpečnostné opatrenia na letisku sú mimoriadne dôsledné. Skenujú vám všetky prsty na rukách. Zorganizovanú majú aj turistickú „logistiku“. Ak vás nečaká taxík z hotela k dispozícii je spoločnosť, ktorá koordinuje svoje taxíky za jednotnú cenu 7 USD z letiska do Siem Reap. A hoci je kambodžskou menou riel, dolármi sa dá platiť všade a my sme iné ani nepoužili.
Situáciu na letisku vystihuje opis jednej blogerky, ktorý citujem: „Kambodžania sú dôležití, keď úradujú na príletoch. Po prílete vojdete to miestnosti, kde sedí za veľmi dlhým stolom asi 12 úradníkov a nasleduje asi toto: prvému odovzdáte pas s fotografiu, peniazmi a žiadosťou o víza, druhý sa na vás pozrie a podá pas ďalej, tretí tam vloží nejaký papierik, štvrtý ten papierik podpíše, piaty dá pečiatku, šiesty si z pasu niečo opíše, siedmy prichystá vízovú nálepku, osmy rieši peniaze, deviaty zoberie z pasu tlačivo na víza, desiaty, jedenásty…… už neviem čo, ale každý má pridelenú funkciu, a dvanásty vám konečne ten pas podá" A tak aj bolo.
Angkor Wat
Z druhého najväčšieho mesta krajiny Siem Reap sme to mali k najznámejšiemu chrámu vrcholnej kmérskej architektúry Angkor Watu na skok. Jeho vyobrazenie je dokonca súčasťou kambodžskej vlajky.
Na taxikára na letisku sme mali šťastie. So sympatickými päťdesiatnikom hovoriacim celkom slušne po anglicky sme si dohodli dopravu na celý zvyšok pobytu. Za 25 USD nás vozil celý deň po angkorských chrámoch v rámci tzv. Malého okruhu (17 km), ďalší deň za 45 USD sme absolvovali Veľký okruh (26 km). Za 30 USD nám dohodol na deň aj sprievodcu. Aj vďaka taxikárovmu rozprávaniu sme zažili skutočný dotyk so životom Kambodžana.
Foto s Kimom na pamiatku
Ankoriana Hotel odporúčam
Nočný život sa v Siem Riepe, odohráva v Old Markete, kde nájdete množstvo barov, reštaurácií, obchodíkov...
Kimovi ako trojročnému Červení Kméri vyvraždili rodinu. Ujal sa ho jeden učiteľ, ktorý ho vychoval. Do školy chodil len štyri roky, no teraz sa snaží aj pri svojich dvoch deťoch dohnať zameškané a po nociach sa zdokonaľuje v angličtine aj francúzštine. Voľakedy patril k šoférom "tuktuku", dnes šoféruje klimatizovaný van, ktorý mi kúpil nemecký donor a on mu ho po malých čiastkach podľa zárobku spláca. Na spätnom zrkadle mal z vďačnosti jeho pozemských „anjelov“ – na jednej strane adoptívneho otca, na druhej nemeckého lekára (donora) sa manželkou. Svojim deťom sa snaží zabezpečiť lepšiu perspektívu, takže chodia do medzinárodnej školy, hoci je to nákladné.
Väčšina Kambodžanov (asi 80 %) sa živí poľnohospodárstvom. Tvrdo pracuje na poli, kde sa tradične pestuje najmä ryža.
Počas turistickej sezóny sa snažia zarobiť a vykryť tak nedostatky príjmu v období dažďov.
Mnoho mužov robí šoférov "tuktukov", na fotografie počas obedňajšej siesty.
Už v prvý deň sme vďaka odporúčaniu Kima navštívili pred zotmením Angkor Wat. K vstupom do chrámov nás oprávňovala trojdňová vstupenka za 40 USD (jednodňová stojí 20 USD).
Angkor Wat a jeho nástenné príbehy
No skutočné dobrodružstvo spojené so spoznávaním kmérskych chrámov začalo ranným rozbrieždením v Ta Phrome prerastenom mohutnými štruktúrami starobylých stromov. Cesta v tme s čelovkami na hlavách bola neobyčajnou aj pre samotného sprievodcu, ktorý to ešte nezažil a sprvu bol naším prianím zaskočený. No oplatilo sa. Ta Phrom bez stoviek turistov. Len my – ako traja pátrači, zvuky z pralesa obklopujúceho tento div a "duchovia dávnej minulosti". Neskutočné.
Nasledoval mystický Bayon s 216 tajuplne sa usmievajúcimi tvárami, Angkor Thom, Banteay Srei (ženský chrám) s ružovkastým nádychom a najzachovalejším zdobením a iné.
Angkorský komplex zahŕňa desiatky chrámov postavených v 6. – 13. storočí na ploche 32 km štvorcových, ktoré schovala nepriechodná džungla a v 19. storočí ich uprostred nej objavil pred 150 rokmi francúzsky hľadač motýľov a práve najmä francúzski archelógovia sa zaslúžili o ich „znovuzrodenie“.
"Ok, kúpim." :)
Deti pri chrámoch obletujú turistov a ponúkajú mnoho drobností za dolár. Náramky, pohľadnice, kľúčenky... Za viac publikácie a DVD o histórii Angkoru a Khmérskych chrámoch. Ak prejavíte záujem, sú neskutočne vďačné...
Krajina patrí medzi najchudobnejšie v regióne, hlavne vinou teroru Červených Kmérov a ich vodcu Pol Pota v rokoch 1975-1979, kedy bolo vyvraždených na 2 milióny obyvateľov (zhruba štvrtina populácie). Z krajiny vymizla inteligencia. Podozrivý bol každý, kto už len nosil okuliare alebo nebodaj ovládal cudzí jazyk a tým si podpísal ortieľ smrti.
Zaujímavosťou je, že súčasný kambodžský kráľ Norodom Sihamoni veľmi dobre pozná našu krajinu a hovorí plynule po česky. Panovník strávil v bývalom Československu trinásť rokov a vyštudoval tu balet.
Kambodža je tiež jednou z naviac zamínovaných krajín sveta, na jej území je ešte stále množstvo neobjavených aktívnych nášľapných mín. Preto sa neodporúča túlať sa po krajine bez sprievodcu.
Mnoho Kambodžanov je zmrzačených práve kvôli stretu s mínami. Niektorí si privyrábajú ako muzikanti.
Zastávka na dedine
Školáci. Nosia uniformy a obdobie, kedy môžu navštevovať školu si nesmierne vážia. Priemerný plat učiteľa je v Kambodži nízky. Štát mu dáva podľa rozprávania taxikára Kima len asi 80 USD mesačne. Rodičia deti potom na plat ešte prispievajú. Pre tých najchudobnejších je problém poslať deti do školy, no podľa Kima si vzdelanie pre svoje deti veľmi vážia a tak sa snažia, aby im ho umožnili a tým zlepšili výhliadky do budúcnosti.
Dobrota z palmového cukru pripomína chuť plnky poľských kroviek.
Verili by ste, že dievčatko vľavo má už tri roky? Kambožské deti vyzerajú v skutočnosi oveľa mladšie.
Ľudia žijú veľmi skromne, aj napriek ťažkostiam sa dokážu usmievať a tešiť sa z mála, čo im život prináša. Kambodžanom nechýba prirodzená pokora a zároveň akási vnútorná sila bojovať za lepšie zajtrajšky.
V krajine pôsobí mnoho charitatívnych organizácií, ktoré tu realizuje množstvo humanitárnych projektov.
Rozlúčka
Sladká večerná rozlúčka za neuveriteľných 2,5 USD. Skutočné "nebíčko v ústach" ako sa zvykne hovoriť. O reštaurácii The Touich Restaurant Bar sme sa na www.tripadvisor.com dozvedeli, že je najvyššie hodnotená a právom. Skúsili sme prvú a tretiu z rebríčka a boli sme ohromení. Personálom, kvalitou jedla, príjemným prostredím a aj cenami.
... lúčenie na svitaní.
A s AirAsia za ďalšími dobrodružstvami do Kuala Lumpur.
Každému, kto uvažuje o ceste do Ázie, radím, aby Kambodžu nevynechal.
Aj ja dúfam, že sa tam raz vrátim, objavovať toho môžem ešte toľko...
Foto: autorka, Štefan Vidan