Ak v tejto šialenej dobe niekto zakladá športový klub, už v počiatku tuší, že športový úspech nezožne štýlom „hop na somára“ a preto sme si tento krok dobre zvážili. I keď nás v úvode činnosti zaskočilo vypovedanie vopred dohodnutých tréningových priestorov, žiadne existenčné problémy sme dodnes nezaznamenali. V súčasnosti trénujeme v špeciálnej škole na Pribinovej ulici, za čo sme pani riaditeľke, ktorá nás na poslednú chvíľu prijala, nesmierne vďačný. Zakladatelia Amateur Boxing Club Malacky sa v ťažkých začiatkoch spolu so sponzormi pozbierali na dresy, bez ktorých sme sa prvého turnaja nemohli zúčastniť. Debut našich boxerov sa udial v marci v neďalekej Skalici, kde sme vybojovali prvé dva súboje. Mimochodom naše „dobré miesto pre život,“ nereprezentuje v klubových čierno bielych farbách ani jeden občan Malaciek, no aj napriek tomu pri vstupe do ringu po schodoch chlapci vbehnú hrdo ako „Malačania.“ Hoci majú tréningové podmienky ako plavci bez vody a skúsenosťami sa radia medzi nováčikov, aktuálne naši TRAJA boxeri vládnu na šiestej priečke z 23 klubov v rámci Slovenska.
A ako sa k tomu stavia naše mesto, respektíve mestskí úradníci? Jednoducho – nijako! Naše mestské médiá s výnimkou EmTV, akosi zabúdajú na zverejňovanie našich výsledkov a správ, ktoré REPREZENZUJÚ mesto. Je smutné, že chlapci z okolitých dedín, ktorí vystupujú pod názvom nášho klubu, v ktorom je zahrnutý aj názov mesta, nedostanú ani tú minimálnu odmenu v podobe krátkeho článku. Asi to posielame na nesprávnu adresu, pretože malackyhlas@malackyhlas.sk ignorantsky mlčí. Mailová adresa je zrejme nefunkčná. Alebo ju neotvárajú, alebo sa neobťažujú odpoveďou, alebo nie sme iba dostatočný „kamoši,“ ako prispievatelia z iných klubov. A možno sa pri otvorení pošty na nás dobre pobavia. Pritom by stačilo: „Chalani, nevydáme vám to! Nemáme miesto, možno nabudúce.“
Ale teraz som si vlastne trocha našpinil do úst, pretože začiatkom tohto roka, nám ako klubu vyšiel článok. Neviem síce na koho podnet, ale vyšiel. Do mestských médií sme nič nepísali a jediný, kto bol o našom vzniku informovaný bol primátor mesta. Vtedy sme si povedali: „super, asi s nami počítajú!“ V skutočnosti išlo iba o iniciatívnu neznámeho jednotlivca a o prvú náhodu, s ktorou sa náš nový klub stretol.
Po návšteve nášho prvého turnaja, sme túto situáciu stále vnímali ako náhodu. Veď nie sme v meste jediný a možno mali iba ,,plno.“ Po druhom turnaji v Komárne, sme sa pre istotu poistili aj článkom na www.ludiapremalacky.sk a zistili sme, že sme vsadili na správnu kartu. Táto webová stránka nám spoluprácu dokonca potvrdila aj pridaním fotografie. Čo je viac než smutné, je fakt, že Malacký hlas na nás opäť náhodne zabudol. Náhody predsa neexistujú! Podobná náhoda sa udiala aj po treťom, štvrtom a piatom turnaji. Náhoda, nenáhoda – dodnes sa tvária akoby sme tu neboli.
Po našom poslednom vystúpení som na istej sociálnej sieti kontaktoval starého známeho, ktorý mi odporučil skontaktovať sa s naším „konkurenčným“ klubom a dohodnúť sa na jednotnom článku. Inak to vraj ani nemá význam písať. Tak to pekne ďakujem. Okamžite sa mi začala natískať otázka: čo potom budú v našich médiách vlastne robiť ich zamestnanci? CTRL C a CTRL V - dokáže aj kvalitne cvičený delfín za dve-tri rybičky. Vari ľudia píšuci kvalitné, pestré a obsahom bohaté články o dianí v našom meste nedokážu skombinovali dva články dvoch rôznych klubov? To iste nie. Ukážkové kľučky ako z dielne Mira Šatana, len aby sa nemuseli zbytočne zaťažovať kombináciou jednoducho napísanými správami, ale ovládajú dokonale.
Pekne!
Naši boxeri, ktorí netrávia svoj voľný čas za PC, neflákajú sa po uliciach s fľašou v ruke, či po linke v nose, ale tvrdou drinou v telocvični si takýto ignorantský prístup iste zaslúžia. Bude ich to iste do budúcna motivovať. A to sa Vás na stretnutí športových klubov organizovaných komisiou pre vzdelávanie, mládež a šport s úsmevom na tvári spýtajú, akým spôsobom na akciách zviditeľňujete mesto. Mali pochopiteľne na mysli nápisy a erby na dresoch. Osobne ako predseda a spoluzakladateľ klubu v takejto propagácii nevidím problém, veď sme hrdý na to odkiaľ sme a preto máme názov mesta aj v názve klubu, no uvidíme ako dlho sa k nám mesto bude otáčať chrbtom. A druhú stranu mince tvorí aj finančná stránka (hoci to nie je najvyššia položka), musíme najskôr naším chlapcom zabezpečiť základnú výstroj, aby nemuseli reprezentovať Malacky v tréningovej obuvi. A potom sa možno bude uvažovať nad nejakými znakmi.
Žiaľ, takýto je môj názor na mestské médiá a vecí s nimi spojenými, za ktorým si stojím. V žiadnom prípade som nechcel nikoho uraziť a zámerom týchto riadkov bolo iba objasniť naším fanúšikom a sponzorom, prečo sa o nás v meste nedočítajú. Apropo, ako k tomu prídu občania mesta? Nemajú tak trocha na to právo?
Pred nedávnom sa ma jeden z mojich známych spýtal: „Vy čo? Nefungujete?“
Fungujeme! Fungujeme, len nie je naším štýlom s farizejským úsmevom na tvári, liezť niekomu do zadku. Fungujeme a nerobíme to pre slávu ani zisk! Robíme to nezištne pre mládež, pričom mestu robíme dobré meno, preto by si naši sponzori, fanúšikovia a v neposlednom rade boxeri, zaslúžili aspoň prejav drobnej úcty v podobe zmienky v médiách. Preto sa pýtam kompetentných, ktorí zo mňa svojou odpoveďou urobia neschopného hlupáka o odpoveď, ako sa o nás dozvedia aj občania bez internetu, občania staršieho dáta narodenia, alebo iní, ktorí na „fejsbuku“ registrovaní nie sú?
Alebo počkáme na ďalšiu náhodu, aká nás stretla v januári a vyjde nám článok aj bez toho, aby sme ho písali. Náhody predsa existujú!
Amateur Boxing Club Malacky
Ján Brandejs