Cyklus Stretnutia s históriou na tému novembrových udalostí 1989 otvoril zamestnanec MCK historik Martin Macejka.
Ako hudobný hosť vystúpil Vlado Handl.
Cyklus Stretnutia s históriou na tému novembrových udalostí 1989 otvoril zamestnanec MCK historik Martin Macejka.
Ako hudobný hosť vystúpil Vlado Handl.
Ako spomína na novembrové udalosti spred 22 rokov v Malackách trojica hostí? S. Bellan: „Bol som predsedom miestnej organizácie ochrany prírody. Medzi ľuďmi to už intenzívne vrelo minimálne polroka predtým. Zverejňovali sme naše požiadavky na mieste, kde bývalo papiernictvo (dnes mäsiarstvo) na Mierovom námestí. Vyvesili sme ich, niekto ich strhol, ale vyjadrovali sme svoj postoj.“
Publikum. Milan Ballay priniesol aj unikátny album s fotografiami z mítingov v Malackách, ktorý koloval v hľadisku.
„Viete, tu funguje silný lokálpatriotizmus, každý sa s každým pozná,“ dodal M. Ballay. „A pre Malacky je to obzvlášť typické. Neraz sa stávalo, že v jednej rodine jedni plagáty vylepovali, druhí ich stŕhali. Ja som zažil aj revolúciu v roku 1968 v Čechách, to bola sila, na ktorú do konca života nezabudnem.“
„Udalosti 1989, to bolo obdobie, kedy sa aj v priebehu týždňa menili „dve volebné obdobia“, povedal S. Bellan. „Ešte počas generálneho štrajku (27. novembra) sme netušili ako to celé dopadne,“ doplnil ho M. Ballay. „Tie udalosti sa udiali veľmi rýchlo. A my sme konali živelne. Ale keď sme pozerali na to množstvo ľudí, tak sme pochopili, že proti tejto sile vrchnosť nemôže ísť,“ dodal Stano.
Viera Suchá a Milan Ballay.
Veľmi silný zážitok z tohto obdobia utkvel v pamäti Viere Suchej: „Dostať sa vtedy k xeroxom bolo veľmi ťažké. Dodnes si pamätám na večer, kedy nám pomáhal plagáty tlačiť na fare pán farár Držka. Jedli sme bábovku, ktorú prichystala gazdiná, pili varené víno.“
„No chýba tu Vlado Šíp,“ zhodli sa všetci traja. „Ten tu mal dnes sedieť. Väčšinu rokovaní som totiž s mestom viedol ja s Vladom. A boli to veľmi zložité a ťažké rokovania. My dvaja a oproti pätnásť funkcionárov z mesta,“ zaspomínal M. Ballay. Tú pravú príchuť rokovaniam dodával aj fakt, že sa odohrávali v období „bezprávia“.
„Hlavnými aktérmi malackých novembrových revolučných udalostí boli Vlado Šíp a manželia Uvačíkovci,“ zhodla sa pozvaná trojica.
Novembrové udalosti 1989 aj mená ostatných, ktorí aktívne pomáhali zmene režimu v Malackách, si účastníci besedy pripomenuli aj v texte P. Hallona, niekdajšieho mestského kronikára. Na fotografii Pavol Vrablec historik Múzea M. Tillnera.
„Socializmus bol už ku koncu taká neriadená strela. V ľuďoch sa kopil odpor. Už si hovorili dosť, nikoho to tu nebaví. Celé to nakoniec vyznelo ako odovzdanie moci. Niekedy si myslím, že na demokraciu by mali ľudia skladať skúšky ako na vodičák,“ myslí si Stano Bellan.
Milan Ballay: „Chodili sme do závodov, kde vznikali akčné výbor a všade chceli vymeniť riaditeľov. Najtvrdší boj sme zažili asi na Štátnych majetkoch s riaditeľom Ing. Kováčom, ktorý bol aj poslancom Federálneho zhromaždenia.“ A V. Suchá dodala: „Aj napríklad v nemocnici prišla zmena vo vedení. Vypísali konkurz, ktorý vyhral MUDr. Ľuboš Havlík, no nakoniec ministerstvo zdravotníctva do funkcie vymenovalo M. Šimuniča.
Podľa pamätníkov novembrových udalostí sa v Malackách uskutočnili dva hlavné veľké mítingy. Prvý v Zámockom parku, VPN naň poslalo Deanu Horváthovú, manželku režiséra Jakubiska a hercov Dušana Jamricha a Jana Krónera. Druhý bol na Mierovom námestí v centre a zúčastnil sa ho Alexander Dubček. (Fotografie z mítingu v Zámockom parku sme uverejnili v príspevku tu.)
Úlohu moderátora besedy si vzal na starosť Martin Macejka, ktorý aj väčšinou kládol hosťom otázky.
Zmenili by ste niečo? Aké poznanie vám revolúcia dala?
Stano Bellan: „Asi nič. Robili sme to najlepšie pre to, čomu sme verili. Až hlúpo sme prehliadali, čo nás za to môže čakať. Aké to bolo nebezpečné. No nechali sme si aj prejsť cez rozum. Lebo tí, ktorí už vedeli, čo bude nasledovať, nastúpili na cestu privatizácie. Bankový systém nastavili pre jednoduché získavanie úverov na podnikateľské zámery. Takže každý, kto mal hrubšiu kožu a slabšiu chrbtovú kosť, preskočil ten kopec ľudí, čo mu túto možnosť vyštrngal kľúčmi. Šancu sme dostali všetci naraz. Niekto ju využil viac, iný menej. Človek by nemal premeškať pravú chvíľu a zároveň by mal mať cit odhadnúť, ktorá je tá pravá. No dnes môžem robiť, to čo chcem a dokážem sa tým uživiť.
Viera Suchá: „Neľutujem ani na okamih, že som sa do týchto revolučných aktivít pustila. Vy, mladí, máte teraz iné možnosti. No mojou skúsenosťou je, že by som sa už nikdy nedala nahovoriť na politiku a nevstúpila do žiadnej politickej strany. Do všetkého som išla s ideálmi, s cieľom pomáhať a nie s vidinou vlastného prospechu.“
Milan Ballay: „Vlado Šíp mi má za zlé, že som sa nestal novým dočasným predsedom Národného výboru. VPN vtedy nesúhlasilo, aby kandidoval Vladimír Moravčík, chceli mňa. Pamätám si na to, ako zazvonil telefón, mali sme kancelárie pri sebe a toto nám oznámili. Tým skončilo naše „kamarátstvo“. Ja som sa však tejto šance vzdal. Nikdy predtým som nepracoval vo verejnej správe. S odstupom času by som si už na to trúfol,“ zaspomínal Milan Ballay a dodal: „Demokracia nie je ideálny systém vládnutia, ale žiadny lepší nie.“
Po besede sa premietali Papierové hlavy.
A všetko pre budúce pokolenia starostlivo zaznamenal Peter Blažíček.