FOTO: Kúpou kalendár za 8 € môžete podporiť činnosť tohto občianskeho združenia. Vzniku kalendára predchádzala kampaň s názvom Z ÚTULKU NA TITULKU, do ktorej mohli majitelia adoptovaných psíkov a mačičiek prihlásiť ich vtipné fotografie.
Karanténna stanica je dnes umiestnená v areáli odpadového dvora na Hlbokej ulici. Občianske združenie Majme srdce sa stará so svojimi dobrovoľníkmi o psíkov, robí dennú očistu a kŕmenie, tiež zabezpečuje veterinára. Jeho najväčšou pomocou pre samotné zvieratá a aj mesto je hľadanie náhradného domova.
Mechanizmus adopcií je postavený na princípe, že sa pátra najskôr po pôvodnom majiteľovi a súbežne sa už hľadá adoptívna rodina, ktorá by si psíka zobrala z karanténnej stanice k sebe domov. V minulosti bolo vraj bežné, že po uplynutí zákonnej lehoty dochádzalo až k ich utrateniu. O to viac ma teší, že sa našla skupina dobrovoľníkov, ktorí túto prácu robia z lásky, a ktorí pre to žijú, čo som mal možnosť osobne vidieť a počuť. Každého psíka musia vyfotiť, vytvárať mu inzerciu na internete a osobne komunikovať a preverovať nové rodiny.
Napriek prekážkam sa im za rok podarí umiestniť z karanténnej stanice v Malackách vyše 150 psíkov. A to len vďaka dobrej mediálnej prezentácii na sociálnej sieti a cez rôzne kampane.
FOTO: Kúpou kalendár za 8 € môžete podporiť činnosť tohto občianskeho združenia. Vzniku kalendára predchádzala kampaň s názvom Z ÚTULKU NA TITULKU, do ktorej mohli majitelia adoptovaných psíkov a mačičiek prihlásiť ich vtipné fotografie.
Pred dvomi rokmi ma oslovili zástupcovia tohto združenia s prosbou o pomoc pri riešení zmluvy s mestom. Nevedel som v tom čase, že občianske združenie Majme srdce vzniklo práve v Malackách, pričom majú tak zabehnutý systém, že by ich s radosťou uvítali v rôznych mestách. Snažil som sa, aby bola pripravená nová zmluva a v komisii pre správu majetku a legislatívu odkomunikovaná aj súvisiaca zmena nášho všeobecne záväzného nariadenia.
Keďže spolupráca neprebieha bezproblémovo, dozvedel som sa, že k 31. decembru sú pripravení ukončiť spoluprácu s mestom. To by bola podľa mňa škoda, preto som poprosil zástupcov tohto združenia, aby neukončili doterajšiu spoluprácu a pokúsili sa s mestom dohodnúť nové podmienky.
Činnosti, ktoré robia ľudia z občianskeho sektoru s nadšením, by nemalo mesto robiť duplicitne. Navyše prečo by si mesto bralo na starosť prácu, ktorú dokážu robiť iné organizácie a mesto ušetrí silu a peniaze?
Zástupcov združenia som teda naopak prekvapil a ponúkol im spoločný projekt. Mesto by podľa môjho plánu poskytlo pozemok a spoločnou brigádou by sme postavili novú karanténnu stanicu pre psíkov. Verím, že by sa zapojilo do tohto projektu mnoho malých aj veľkých dobrovoľníkov.
