Ak by som prijal videnie, že je to susedský spor a mesto by sa nemalo vo veci angažovať, rezignovalo by na svoju ochrannú funkciu. Kto už je tu silnejší, keď nie samo mesto. Rozumiem argumentu odporcov, že takto by muselo mesto riešiť každý ďalší problém medzi susedmi. Dalo by sa na to hľadieť aj takto, ale nemyslím si, že problém Družstevnej je o spore dvoch rodín. Ak by aj bolo, znamená to, že títo obyvatelia nemajú právo na pomoc od mesta? Prečo sme teda búrali plot, keď nastal súkromný spor o zatvorenie spojnej uličky na Duklianskych hrdinov? Prečo sme teda umožnili využívať mestské pozemky, keď nastal súkromný spor o prístupovú cestu k rodinným domom v lokalite Pri mlyne? Prečo roky podporujeme zriadenie Komisie pre ochranu verejného poriadku, ktorá sa snažila riešiť súkromné spory rodín s naštrbenými susedskými vzťahmi? Prečo sme... prečo sme vôbec tu? Prečo si volíme zástupcov v meste? Myslím si, pretože sme nikdy nepomysleli na to, že mesto nemá v krajnom prípade podať pomocnú ruku slušným občanom, ktorí si nevedia sami pomôcť. Nedá sa jedným pomôcť a druhým toto právo uprieť. Dnes sú to rodiny z Družstevnej ulice, zajtra to môžu byť rodiny z Veľkomoravskej, Dubovského, Malého námestia, Štúrovej...
Ak by som prijal videnie, že je to nebezpečný precedens do budúcnosti, mesto by si tým zviazalo ruky a nemohlo by odstrániť následky svojho konania. Bolo to práve mesto, ktoré v roku 2002 svojím príspevkom na kúpu nehnuteľnosti roztočilo kolotoč, na ktorý teraz najviac doplácajú obyvatelia Družstevnej. Je našou povinnosťou napraviť nešťastné rozhodnutie. Keď som prišiel medzi ľudí v základnej škole na Štúrovej ulici, aby sme sa porozprávali o zámere v BVS, jedným z argumentov odporcov bolo, že klesnú ceny nehnuteľností, a tiež, že členovia dotknutej rómskej rodiny budú chodiť do krčiem, na detské ihriská, do obchodov. Nechcel by som sa púšťať do debaty a hodnotiť to, že to môžu robiť slobodne už aj teraz, a nezabráni im v tom ani ten novodobý najnárodnejší obhajca práv. Ale vezmime do úvahy, že súžitie s prisťahovanou rómskou rodinou sa nedotklo jednej či dvoch rodín, ale odrazilo sa na cenách nehnuteľností celej ulice, ba čo najviac, aj na povesti celého mesta. Nie je snáď v záujme mesta, aby nebolo denne terčom novinárskej kritiky a za postoj v téme Družstevnej v centre negatívnej prezentácie? Obzvlášť, keď je toľko tém, ktorými by sme sa vedeli prezentovať v očiach slovenskej verejnosti naopak pozitívne. O to viac som zaskočený mlčaním primátora mesta, ktorého vyše 130 Malačanov vyzvalo otvoreným listom k zaujatiu stanoviska, doteraz čakajú, žiadne nedostali...
Počúvam názory Malačanov, a vychádza mi aj to, že...
...pre niektorých téma Družstevnej stále existuje, pretože tam vlastnia rodinné domy, alebo sa obávajú, že jedného dňa sa rómska rodina presťahuje do ich susedstva, alebo im záleží na vyriešení problému,
...pre niektorých je už téma Družstevná otravná a pre niektorých je to už ukončená téma,
...pre niektorých je téma Družstevná zabudnutá až od momentu, keď sa odložil zámer zriadenia špeciálného bývania v areáli BVS,
...pre niektorých internetových extrémistov sú rozhodnutia súdov zdrapy papiera, hoci nezdvihli svoj zadok z kresla a neprišli so serióznou ponukou pomoci, tobôž nie návrhu.
V uplynulých dňoch sa na internete opäť po dlhom čase objavili zaujímavé články k Družstevnej. Mám na to svoj názor. Ak prestali niektorí členovia rómskej rodiny dodržiavať podmienky, majú niesť zodpovednosť. Ak sa dopustil Oskar Dobrovodský protiprávneho konania (priestupku), má niesť zodpovednosť.
A my ostatní, ktorí si myslíme, že to nie je len susedský spor, tak je našou povinnosťou nebáť sa a pomôcť iným malackým spoluobčanom v núdzi. Slušní občania nemôžu byť nikdy terorizovaní. Tam, kde mesto narazilo na hranice zákona, ukážme pravidlá spoločnosti my, prevezmime po čase opäť spoločenskú zodpovednosť. Mesto totiž nie je neživý subjekt, tvoríme ho my ľudia. Mestá nevznikali kvôli blahu pánov, ale zo záujmu ľudí žiť v spoločenstve. V dobrých časoch sa spoločne baviť, v zlých časoch si pomáhať.
Aby sa niektorí členovia našej spoločnosti uvedomili, je zrejme treba po čase opäť ukázať, že na Družstevnej sa pravidlá hry musia dodržiavať.