Nejasný úvod článku. Nejasný asi pre tých, ktorí koniec minulého roka neprežili v strachu zo straty zárobku. Riešil sa totiž doteraz nemedializovaný problém doplnenia kvalifikácie učiteľov, ktorý sa žiaľ dotkol aj našich malackých základných škôl. O čo v skratke ide.
Učitelia dostali ku koncu roka 2009 nový zákon o pedagogických zamestnancoch. Ten uložil učiteľom povinnosť doplniť si vzdelanie, aby spĺňali tzv. kvalifikačné predpoklady podľa nového zákona. Pochopil by som, že tieto nové podmienky by sa vzťahovali na novo nastupujúcich učiteľov. Nebolo to tak. Zákonodarca totiž vtiahol do nových podmienok aj učiteľov, ktorí mali pekných pár rokov už odučené. Úplná absurdnosť podľa mňa nastala v prípade, keď nútime učiteľa odborných predmetov s 30 ročnou odbornou praxou, aby si doplnil pedagogické vzdelanie. A naopak. Štát sa dokonca tváril vskutku veľkoryso, keď dal učiteľom 4 roky na doplnenie ďalšieho vzdelania. Ale ten istý štát, ktorý deklaroval zabezpečenie akreditovaného štúdia, si svoju povinnosť sám nesplnil. Mnohé školy a odbory akreditované po prijatí zákona totiž vôbec neboli.
Napriek tejto absurdite mnohí učitelia napokon po dlhoročnej praxi v našich školách predsa len nastúpili do školských lavíc. Za vlastné peniaze, často cez víkendy, za čo im prejavujem obdiv. Podľa predstavy zákonodarcu mal do školy nastúpiť aj učiteľ, ktorý bol pred dôchodkovým vekom. Aj títo skúsení učitelia dostali jednoducho na výber, nenastúpiš do školy, stane sa z teba po 40 rokoch praxe nekvalifikovaný učiteľ a trebárs rok pred dôchodkom si hľadaj novú prácu. Aj vy krútite hlavou? Aj ja som. A rovnako krútili hlavou snáď všetci, ktorých sa nový zákon dotkol.
Skutočná kovbojka však nastala ku koncu minulého roka. Niektorí učitelia sa obrátili na primátora mesta s prosbou o pomoc. Boli totiž rovnako ako ich kolegovia na školách iných miest zaskočení nepripravenosťou štátu na vytvorenie podmienok k doplneniu si ich štúdia. Žiadali od vedenia mesta jediné, pomoc od tých, ktorí sú zodpovední za naše malacké školstvo.
Učitelia potrebovali čas k pokojnému dokončeniu svojho začatého štúdia. Hoci najskôr čakali na akreditáciu svojich odborov, aby mohli začať vôbec študovať, a keď sa mnohí dostali do posledného štátnicového ročníka, padol zo strany mestského úradu neúprosný ortieľ. Iné riešenie ako ukončenie pracovných pomerov ku koncu roka neprichádza do úvahy. Učiteľom nepomohla ani opakovaná žiadosť na adresu primátora mesta o pomoc a apel na udržanie nenarušenej výučby na školách.
Celkovo sa problém podľa mojich informácií týkal asi 15 učiteľov malackých škôl. Som členom Rady školy pri ZS Dr. J. Dérera a pri Základnej umeleckej škole, čiže som bol v závere roka detailne oboznámený len s tamojšou situáciou. S poslankyňou Katkou Berkešovou sme požiadali o urýchlené zvolanie Rady školy pri ZUŠ, kam sme pozvali aj primátora mesta.
Nepodceňovali sme ohrozenie výučby. Uvedené sa totiž dotýkalo vyše 400 študujúcich detí len v umeleckej škole. Zákonodarca schválil úplne nelogicky termín na splnenie podmienok v polovici prebiehajúceho školského roka. Pritom učitelia sami riadne končia svoje štúdiá až v júni.
Ako prvé sme preto zhodili zo stola výzvy, ktoré boli posielané učiteľom, aby predložili doklady o ukončení štúdia. Povedané čisto právne, nebolo možné žiadať od učiteľov predložiť doklady predtým, než im uplynie termín na splnenie samotnej povinnosti dokončiť si štúdium. Ako druhé sme sa vysporiadali s nedokonalosťou zákona o pedagogických zamestnancoch a využili legislatívne medzery v ňom. Ako posledné sme predložili riaditeľke školy návrh riešenia, ktoré umožnilo pokračovať v pracovnom pomere učiteľa tak, aby riaditeľ školy mohol rozhodnúť v súlade so Zákonníkom práce.
V uplynulých dňoch sú učiteľom doručované listy k predloženiu dokladov o ukončení štúdia k 30. júnu 2014, na čom nám veľmi záležalo. Učitelia v Základnej umeleckej škole tak dostali čas, o ktorý predtým žiadali vedenie mesta. Verím, že obdobne sa môže postupovať na všetkých školách v meste.
Na celej veci ma najviac mrzí, že učitelia boli vystavení hrozbám a demotivácii v už aj tak ťažko skúšanom pracovnom prostredí. Pritom možno aj predčasne. Napríklad mnoho z nás pozná výsledky práce a obetavosť výtvarníčok v umeleckej škole s dlhoročnou praxou. Áno, aj tých sa nová právna úprava bytostne dotýkala. A nikto aj tak nepochybuje o ich plnej kompetentnosti pripraviť deti nielen do vyšších odborných škôl. Preto sa mi postoj vedenia mesta nielen v tomto, ale aj všetkých ostatných prípadoch zdal neprimeraný.
Som však rád, že sa nám podarilo učiteľom pomôcť a vrátili sme im pokoj k riadnemu dokončeniu štúdia. A nestali sa „obeťami systému“ ako boli mestom označené.