Pes, ktorý šteká, nehryzie. Mesto Malacky vnímam ako najsilnejší regionálny ekonomický a právny subjekt. Zamestnáva stovky ľudí, prerozdeľuje milióny eur, poskytuje ochranu majetku, čiže by sa malo patrične vedieť aj ochrániť. Ak je to skutočne tak, a sme silným subjektom a partnerom obchodným spoločnostiam, ktoré vstupujú s nami do rokovaní, mali by sme si vedieť správne formulovať podmienky. Tie by sme aj zvládli, ale pokiaľ ich nevieme následne aj vymôcť, len štekáme. A to všetko kvôli „dobrým“ zmluvám.
Prečo to spomínam? A aký zmysel má stará rímska zásada pre Malačanov? Poukážem na niekoľkých ukážkových príkladoch, s ktorými som sa stretol v posledných rokoch.
Viacerí z vás ste si možno všimli otvorenú záhradu k domčekom na ulici J.Kostku – Hviezdoslavovej pri kine. V minulosti mestský majetok, ktorý mesto ako v iných prípadoch predalo miestnemu podnikateľovi. Chátrajúce domčeky mali dostať nový vzhľad a mesto kvalitnú zrekonštruovanú časť bez vlastnej investície. V ponukovom konaní si mesto vybralo spomedzi viacerých uchádzačov práve toho, ktorý predložil najvyššiu kúpnu cenu a nádhernú grafickú prílohu rekonštruovaných záhrad a kaviarničiek.
Rok 2011. Prizeráme sa večierke, plastovým oknám, fasádam v štýle moderny in. Obrovský dvor otvorený k záhradným potrebám. A to už nespomínam to, že víťaz v prvej fáze nebol schopný sprvoti uhradiť deklarovanú kúpnu cenu.
Odpoveď na svoje otázky som hľadal na mestskom úrade. Po niekoľkých interpeláciách prednostu mestského úradu a žiadosti o preskúmanie, po diskusii na zasadnutí zastupiteľstva v predchádzajúcom volebnom období, som dostal odpoveď od prednostu: „V zmluve nie je žiadny termín, do ktorého má kupujúci nehnuteľnosti vrátane dvora zrekonštruovať.“ A sme doma. Na moju opakovanú žiadosť o vysvetlenie a snahu, aby mesto právne vynútilo záväzok kupujúceho voči mestu, som dostal ďalšie vyjadrenie od prednostu v duchu, „mesto teraz nezmôže nič, pretože na listy nám už neodpisuje“. Takže bodka. A ty mesto a občania zabudnite!
Téma LIDL v centre mesta si zaslúži samostatnú pozornosť a článok. Dotknem sa jej len okrajovo. Nechcem riešiť a rozdúchať vášne o umiestnení samotnej stavby v centre mesta, skôr ma zaujalo jedno staršie vyjadrenie vtedajšieho poslanca M. Valachoviča, ktorý sa azda ako jeden z mála priznal k dôvodom, prečo hlasoval za.
„Primátor tiež loboval za – dúfal totiž, že investor scelí rozdrobené pozemky, a tým sa vyriešia problémy s celým územím – aj zlikviduje staré rozpadnuté baráky a pod. Pokiaľ prebiehali tieto tlaky a chystalo sa opakované hlasovanie, paralelne sme sa na komisii snažili vizuálne pozmeniť projekt okolia obchodu – vyššiu zeleň od nadjazdu aj od synagógy a dopravu riešenú kruhovým objazdom. Investor formálne súhlasil. Nakoniec som za takúto alternatívu zahlasoval aj ja, ovšem s dodatkom, aby si Mesto dalo do zmluvy predkupné právo na scelené pozemky. Vyhlásil som tiež, že do toho obchodu nikdy nevkročím. Toto som dodnes dodržal. Na rozdiel od stoviek našich občanov, ktorí tam dennodenne šťastne utrácajú peniaze. Ak by sa zachovali všetci ako ja, Lidl do pol roka skrachuje a Mesto získa pekne pozemky v centre.“ (22.1.2010 k téme umiestnenia LIDL).
Rok 2011. Pozmenený projekt zostal v rovine náčrtku komisie, k čomu vzniesla výhrady po rokoch aj bývalá poslankyňa L. Kožuchová. Išiel som trochu ďalej ako viacerí poslanci z obdobia rokov 2002-2006 a predmetnú zmluvu s investorom som si prečítal. Asi sklamem viacerých ľudí, čakajúcich na krach spoločnosti LIDL, v zmluve sa nenachádza žiadne reálne vykonateľné predkupné právo, žiadne posilnené práva mesta vo vzťahu k investorovi, dokonca žiadne sankcie za porušenie povinností investorom. Zmluva je záväzná, ale jej vykonateľnosť sa blíži k hranici prízemného mrazu. A ty mesto štekaj, vy občania, zabudnite!
Ako posledný príklad uvediem domčeky na Mierovom námestí. Odpredaj nehnuteľností sa spomína v súvislosti s výstavbou „Obchodného domu Severínek“. Postup obdobný ako v prípade domčekov na ulici J. Kostku. Záujemca predložil najvyššiu ponuku, prezentoval štúdiu obchodnej pasáže s podzemnými parkoviskami. Zmluva je podpísaná a uložená niekde v zásuvke, v horšom prípade v archíve mestského úradu niekedy od roku 2004.
Rok 2011. Domčeky sú stále dobre obsadené, dokonca sa v mieste usídlila herňa. Investora som kontaktoval ako poslanec mestského zastupiteľstva ešte v predchádzajúcom volebnom období s prosbou o vysvetlenie. To sa mi dostalo skutočne vcelku podarené. Zhrnuté do pár slov: „Stále sa objavujúce prekážky nám brzdia realizovať zámer.“ A sedem rokov vraj náhle prešlo veľmi rýchlo. Ekonomicky dobre premyslené. Nájomcovia sa len tak striedali, investor inkasoval peniažky za nájomné. A mesto Malacky, najsilnejší regionálny ekonomický a právny subjekt? Prizerá sa ako namiesto neho vyberá nájomné ten, ktorý si splatil za ten čas kúpnu cenu.
Neviním investorov, tí využili len svoj podnikateľský duch a šikovnosť. Vlastnosti, ktoré našim predstaviteľom mesta podľa všetkého dlhodobo chýbajú. Z tohto dôvodu gratulujem vedúcim pracovníkom mesta a mestského úradu, že svoju energiu venujú na poradách primátora mesta riešeniu značiek, komínom kaštieľa, priechodom pre peších a iným nesporne dôležitým témam.
Na druhej strane môžem ukázať na zmluvy s dodávateľom prác pri výstavbe bytových domov na Jánošíkovej ulici. Ten ich mal uzavreté skutočne perfektne. Všetky povinnosti mesta podmienené sankciami. Výsledok jednej nesplnenej povinnosti sme mohli reálne vidieť už v marci, dodávka služieb spojených s udržiavaním bytových domov za vyše 20 500 EUR za 17 dní. A kávičkovalo sa na mestskom úrade spokojne ďalej.
Keď som pred časom hľadal odpoveď na otázku ako je možné, že uzatvárame takto nastavené zmluvy, bolo mi oznámené, že zmluvy si netvoríme my, ale prenášame zmluvy, ktoré nám odovzdá druhá zmluvná strana. Neviem či to treba ešte hodnotiť.
Namiesto kritiky sme však ako poslanci ponúkli reštart a pomoc. Mestské zastupiteľstvo schválilo v júni uznesenie č. 78/2011, ktorým uložilo mestskému úradu pripraviť reformu prevodov majetku a nový systém garancií v zmluvách, ktoré budeme v budúcnosti uzatvárať. Všetky zmeny by mali prejsť v úzkej spolupráci s Komisiou pre správu majetku a legislatívu v mesiaci september. Prvé návrhy majú byť predložené koncom augusta. Zvolili sme totiž taktiku, že najskôr skúsime nastaviť nový systém uzatvárania zmlúv a následne na jeseň otvoríme už uzavreté najvypuklejšie zmluvy s významným dopadom na mesto.
Dobrý biznis sa podľa mňa robí len vtedy, keď sa vieme adekvátne právne ochrániť. Aj za cenu zrušenia zmluvy a vrátenia veci do pôvodného stavu. Takže nestačí, aby boli zmluvy záväzné. Tie sú a budú naďalej. Zmluvy musia byť v našom meste aj reálne vykonateľné, inak môžeme ako občania zabudnúť na všetko, čo nám či sami sebe maľujeme pod nos.