Vyhlásili ste, že sa budete opätovne uchádzať o podporu občanov ako kandidát na poslanca. Ešte začiatkom roka ste však verejne vyhlásili, že sa volieb nezúčastníte. Prečo táto zmena?
Presvedčilo ma niekoľko vecí. Úprimne poviem, potešil ma široký záujem a podpora ľudí, aby som pokračoval v práci, ktorú som začal pred štyrmi rokmi. V prieskume, ktorý realizoval Milan Ondrovič a Dušana Bieleszová, vyšiel náš obvod v očiach verejnosti najlepšie, a dokonca tie výsledky boli medzi obvodmi ojedinelé. Z toho mi vychádza, že ľudia vnímajú zmeny, o ktoré som sa pokúšal. V úvode roka som redaktorovi, ak si dobre pamätám, bol to pán Brna, povedal, že nebudem kandidovať za súčasných podmienok a práce zastupiteľstva. To sa ale v priebehu roka výrazne zmenilo. Podarilo sa spojiť sily a skupinu nezávislých ľudí na to, aby sa posilnilo postavenie zastupiteľstva. Skupina, ktorej prekáža, aké rozhodnutia sa tu robili. Ak sa to podarí, mestské zastupiteľstvo sa stane hlavným motorom potrebných zmien. A to je pre mňa osobne obrovská výzva. A možno aj udalosti z posledných mesiacov. Parkovací dom v Domkoch bol bodkou. Keď som videl ako ľahko predstúpili poslanci pred občanov a povedali, že vlastne sa o ničom nerozhodovalo a že o ničom nevedeli. Neveril som, kde to sedím.
Čo vás vôbec viedlo k tomu, že ste v roku 2006 kandidovali do mestského zastupiteľstva?
Nechcem, aby to vyznelo zle, ale zo mňa vlastne poslanca urobili iní poslanci. (smiech) Pred zhruba šiestimi rokmi sme riešili s občanmi petíciu za odhlučnenie jednej cesty. Vtedy som nejako nepostrehol, že by nás vyhľadali vtedajší poslanci, či sa len o to zaujímali. Tak som sa vybral za nimi na rokovanie zastupiteľstva. To, čo som tam vtedy videl, vo mne vyvolalo obrovské pohoršenie a znechutenie. Mal som dve možnosti, buď to kritizovať doma či v krčme, alebo sa pokúsiť aspoň o malú zmenu v našom obvode. A tak sa stalo. Priznám sa, nečakal som, že sa nám podarí po štyroch rokoch dosiahnuť v obvode toľko fantastických vecí. Najdôležitejšie je, že sa postupne vracia dôvera občanov k práci poslanca, a že sa skutočne dajú veci robiť aj inak, ako bolo zvykom mnoho desiatok rokov.
Poučili ste sa z niečoho počas týchto rokov?
Z mnohých vecí. Naučil som sa držať si väčší odstup od ľudí. Mnohí ľudia totiž zneužívali moju dôveru. Často sa so mnou milo rozprávali, a za chrbtom hrubo ohovárali. K tomu sa stále držím zásady, že dvakrát rovnakému človeku neprejavím raz stratenú dôveru. Vlastne som sa ani nie tak poučil ako naučil, vytvoril som si systém práce. Tieto roky boli pre mňa rozsahom aktivít a životných skúšok veľmi náročné.
Je niečo z uplynulých štyroch rokov, čo by ste urobili inak?
Premýšľam. Zrejme by som žiadal viac informácií pri hlasovaní o kúpe kaštieľa. A určite by som bol oveľa razantnejší proti predaju všetkých kotolní a pozemkov Termmingu. S týmito predajmi sa nedokážem stotožniť aj po mnohých rokoch.
Z akého dôvodu?
Počas celého funkčného obdobia si skladám mozaiku z mnohých vecí, ktoré sa tu udiali za posledné funkčné obdobie. Až dodatočne mi začínajú byť jasné viaceré súvislosti. Myslím si, že tento prevod bol dobre plánovaný ešte pred voľbami v 2006.
Naznačujete tým, že prevod pripravovali aj niektorí ľudia z mesta?
Poviem to tak, želám si, aby nezávislí kandidáti na primátora nezabudli na svoje záväzky z minulosti. Na zamyslenie je aj to, ako sa niektorí kandidáti nazývajú nezávislými. Po toľkých rokoch priamej spolupráce s vybranými politickými stranami. Stačí sa pozrieť na posledné župné voľby. A na Vašu otázku by som nerád odpovedal v tejto chvíli a neuvádzal vôbec konkrétne mená.
Prečo?
Jedna vec je to, čo si myslím, druhá vec, do akej miery to viem dokázať. Poznám rovnicu, treba si len do nej dosadiť ľudí, ale na to ešte nie je vhodný čas.
Posuňme sa teda ďalej. O čom budú podľa Vás tieto komunálne voľby?
Sú pred nami najdôležitejšie voľby. Prieskum, ktorý sa v našom meste realizoval, potvrdil moju obavu, že dôvera k mestskému zastupiteľstvu je na absolútnom dne. Výsledky si môžete pozrieť na našej stránke. A pritom je to ten najdôležitejší orgán, ktorý priamo zastupuje záujmy všetkých občanov. Takže tieto voľby nebudú o fazuľkách, budú reálne o novom smerovaní mestského zastupiteľstva a nášho mesta. O témach, ktoré sa báli otvoriť ľudia počas mnohých rokov. Našou spoločnou víziou je, aby sa vytvoril priestor pre všetkých ľudí, ktorí sú ochotní pomôcť rozvoju mesta. A vytvoriť im na to aj reálne podmienky. Či sú to športovci, dôchodcovia alebo podnikatelia či učitelia. To by mala byť úloha nového mestského zastupiteľstva. Podnikatelia sa tu už tretie volebné obdobie prehliadajú. Treba im dať priestor na návrhy. Rovnako dôchodcovia. Nestačí im dať omrvinky z peňazí, ale si ich aj začať skutočne vážiť a ponúknuť im, aby s vami reálne spolupracovali. To je pre mňa osobne dôležitá otázka budúceho obdobia.
Bude dôležitá otázka výberu primátora mesta?
V každých komunálnych voľbách je táto otázka vždy dôležitá. Je tu síce nespokojnosť, ale neprerástlo to do nutnej potreby zmeny. Je pravda, že súčasný primátor sa stal už takpovediac okukaný a má veľa väzieb, ktoré mu zväzujú ruky. Aspoň tak to cítia ľudia, s ktorými komunikujem. Ak dovolíte, v tejto chvíli si svoj osobný názor podržím ešte nevyslovený. Ale dlhodobo si myslím, že mandát ktoréhokoľvek primátora by mal byť zákonom ohraničený v zásade trikrát a dosť. Odhadujem, že opäť tu nebude zaujímavý primátorský duel. V týchto voľbách to bude skôr o osobnom rozhodnutí každého občana, nie koho voliť, ale či vôbec voliť nejakého primátora. My sme pripravení spolupracovať s ktorýmkoľvek primátorom a viesť s ním štyri roky konštruktívny dialóg. Uvedomujeme si, že počas finančnej krízy sa musí každý primátor spoľahnúť na odborné a zodpovedné zastupiteľstvo. A my ním chceme byť. Odhliadnuc od toho, vidím priestor vo veľkej možnosti zložiť nové mestské zastupiteľstvo, čiže sa nevenujem otázke voľby primátora mesta. Venujem energiu tomu, aby vzniklo po voľbách také zastupiteľstvo, ktoré by sa pokúsilo naštartovať hlboké zmeny v našom meste. Ale to si vyžaduje jednu dôležitú vec, záujem občanov o veci verejné, vôbec o ich mesto. A hlavne, aby prišli v týchto voľbách konečne voliť mladí ľudia. Aj stredné generácie. To sú tí, ktorí majú dôležitú úlohu. Povedať, ako si to predstavujú v tomto meste oni. Nie hŕstka vyvolených.
Dlhodobo ste občanmi uvádzaný ako horúci kandidát do voľby primátora. Napriek tomu opakovane vyhlasujete, že túto ambíciu nemáte. Ale v mestskej politike chcete opätovnou kandidatúrou zostať. Nie je to protichodné? Ako primátor mesta by ste mali viac možností ovplyvniť veci podľa svojich predstáv.
Mal. To je pravda. Ale ako primátor mesta by som sa chcel opierať o silné zastupiteľstvo, ktoré teraz vôbec nemáme. Ja som pri každej príležitosti poďakoval každému za takto prejavenú podporu a dôveru k mojej práci. Z dvoch dôvodov som kandidatúru okamžite vylúčil. A úprimne, ani som o tom nepremýšľal. Preto sa mestský úrad v týchto dňoch plaší zbytočne. Po prvé: ak by som ohlásil kandidatúru na primátora, ukázal by som ľuďom, že mi celý čas nešlo o prácu pre ľudí, ale o vlastné zviditeľnenie a post. Po druhé: na túto funkciu som mladý. Mám 25 rokov a my sme predsa len väčšie mesto. Zachoval som si ešte silnú dávku sebareflexie. Čiže jednoducho nie.
Ďalšou z veľmi diskutovaných otázok bolo, či sa uchádzate o post prednostu mestského úradu. Trúfli by ste si na túto pozíciu?
Trúfol. A tým to aj končí.
Prečo?
Už len z toho dôvodu, že funkcia prednostu mestského úradu je nezlučiteľná s poslancom mestského zastupiteľstva. Pre mňa je v tejto chvíli oveľa dôležitejšie, aby som si udržal svoje nezávislé postavenie poslanca a venoval svoju energiu iným témam. Témam, ktoré z obsahu práce nerieši prednosta mestského úradu.
Naznačujete tým, že by ste stratili nezávislé postavenie?
Pozrite sa. Prednostu mestského úradu menuje primátor. Nešiel by som za žiadnych podmienok do výkonu funkcie, ktorá inak prináša so sebou veľkú zodpovednosť, ak by som mal neistotu, že by som mohol byť jednoducho odvolaný pre názorový stret s primátorom. Neviem povedať, kto sa po voľbách stane primátorom. Preto môžem povedať iba to, že funkciu by som prijal len s podmienkou absolútnej nezávislosti. Ak by som mal viesť tak rozsiahly tím ľudí, musel by som si ho aj zostaviť. Nedokázal by som totiž pracovať s ľuďmi, ktorým je verejný záujem absolútne neznámym pojmom. Veď v úrade sedí viacero ľudí, ktorým je občan s jeho prosbami úplne ukradnutý. A tí by museli okamžite odísť. Ale sú tam aj ľudia, ktorých by som si rád nechal v tíme. Radšej by som pracoval so zníženým počtom pracovníkov, ale zato vyššie platovo hodnotených. Aby to bolo jasné, štatistu by som v úrade určite nechcel robiť.
Autor: Lucia Vidanová
Vráťme sa k zámeru, ktorý ste načrtli. Prečo práve spoločná kandidátka?
Na úvod treba povedať, že ešte nie sme kandidáti. Teraz si ideme pre podpisy, keďže chceli by sme sa uchádzať o dôveru ľudí ako nezávislí kandidáti. Ak nás registrujú, potom poďme pred verejnosť ako kandidáti. Ale prečo teda spoločne. Pochopil som, že v sporných témach som zostal sám. Ak chceme predbehnúť iné slovenské mestá v štýle novej komunálnej politiky, vyžaduje si to silnejší hlas a váhu ako je váha hlasu jedného poslanca. Verím, že naše mesto na to má. A my ponúkneme reálny program, nie sľuby.
Prečo názov Ľudia pre Malacky?
Dovoľte mi, aby som predtým vysvetlil podstatu nášho projektu. Ľudia pre Malacky je názov samotného občianskeho projektu. Cieľom je vytvoriť priestor pre serióznu výmenu názorov všetkých ľudí, ktorí majú záujem pohnúť s vecami. Popri tomto projekte sa zároveň vytvorila aj občianska kandidátka do zastupiteľstva. Keďže nechceme, aby dobré nápady našich podporovateľov a užívateľov Facebooku zostali len v rovine slov. Chceme ich reálne dostať do zastupiteľstva. Aj samotných ľudí do komisií a odborných tímov, ak nepôjdu s nami na kandidátke. To tu roky nebolo. Chýbalo to totiž spojenie s občanmi a ich názormi. Na tejto filozofii je postavená naša kandidátka. A prečo tento názov? Chceme ním zdôrazniť občiansky princíp. A to, že tak ako by malo byť mesto pre ľudí, malo by fungovať aj opačne, že občania sú tu pre svoje mesto. Myslíme si, že ľudia majú čo tomuto mestu ponúknuť. Len im treba dať priestor. Treba ich spojiť, nie rozdeliť. My sme už začali na webe, dali sme verejnú výzvu všetkým, aby sa ku nám pridali. My sa totiž nechceme uzatvoriť a pôsobiť ako samozvanci. Ale otvoriť priestor ďalším. Veľa predošlých rozhodnutí, ktoré majú teraz negatívny dopad na občanov, sa dali zastaviť verejnosťou. A tá by teraz mala povedať, ako si to predstavuje. Nie ako nám je neustále podsúvané, že sa niečo nedá.
Na stránke prezentujete mestské témy. Začali ste už s projektom Transkontinentálneho tranzitného terminálu. Ako si majú ľudia vysvetliť túto časť webu?
Naša stránka sa neustále vyvíja aj na základe námetov od jej užívateľov. Témami sa snažíme upozorniť na dôležitosť niektorých tém, ktoré majú obzvlášť zaujímavý obsah. Zhromažďujeme tam odkazy na súvisiace články. Tiež má svoju samostatnú diskusiu. Keď hovoríme o tzv. TTT projekte, prečítajte si články Milana Ondroviča. Tento projekt považujeme za tak obrovský zásah do vývoja nášho mesta, že tu možno hovoríme o zániku mesta v tej podobe, ako ho teraz poznáme. Projekt má svoje plusy a mínusy. To vieme. Ale ak sa budeme tváriť, že ide o nereálny či až fantazijný projekt, prečo tu prebiehajú neustále rokovania poza náš chrbát? Prečo sa máme o tom dozvedieť ako poslední? My tvrdíme, ak TTT projekt, jednoznačne budeme žiadať vyhlásenie miestneho referenda. Vyjadriť sa musia tí, ktorí tu žijú, a chcú tu žiť. A to je náš jasný záväzok ako budúcich kandidátov voči verejnosti.
Neobávate sa, že ľudia sú už tak sklamaní, že voliť nepôjdu?
Na túto otázku sa ťažko odpovedá. Osobne chcem ľudí s pokorou opäť po štyroch rokoch poprosiť, aj keď nám nemusíte veriť, ale dajte nám šancu. Tak ako mne dali ľudia v 2006. V kampani ponúkneme jednotu, skúsenosti, odbornosť a záujem pohnúť s vecami. My si myslíme, že si nemôžeme dovoliť ten luxus, aby sme premárnili ďalšie roky.
Znie to až ako veľký ideál..
Prepáčte. Ja viem, znie to rozprávkovo. Rovnako ako som o dôveru požiadal pred štyrmi rokmi. Svojou prácou som dokázal, že si občana vážim. Teraz o dôveru žiadame spoločne. Každý jeden vrátane mňa dávame do toho svoje meno a česť. Milan Ondrovič, Nataša Špelicová, Dušana Bieleszová, Marián Andil, Vojtech Szijjartó, Gabika Janíková, Pavol Tedla, Katka Berkešová. To sú spolu so mnou všetko ľudia odhodlaní dokázať, že mesto tu má byť pre ľudí. Chceme s ľuďmi hovoriť férovo. Dať im priestor aj na našej stránke www.ludiapremalacky.sk.
Čím by sa mala odlišovať prípadná kandidátka?
V prvom rade bude politicky nezávislá, občianska a nová, nie ako sú tie, ktoré sa tu opakujú niekoľko volieb. Po druhé: naša kandidátka bude obsahovať zastúpené odbornosti, ktoré sú pre naše mesto veľmi dôležité. Treťou osobitosťou je, že všetci budúci kandidáti pôjdu do toho z vlastného záujmu o veci verejné a bez osobných záujmov. Čiže žiadne opakujúce sa mená lekárov a učiteľov len kvôli tomu, aby sme nahnali hlasy. Nie. Noví ľudia s potrebnou odbornosťou, bez väzieb na mesto, ľudia, ktorých bude spájať len verejný záujem, program pre mesto a občanov mesta. A to budem osobne garantovať.
Môžete prezradiť aké sú Vaše priority?
Nemôžem, kampaň sa ešte nezačala. My nie sme ani oficiálne registrovaní ako kandidáti. Preto môžem len prezradiť, že náš program bude svojou podstatou v modernej histórii mesta prielomový a výnimočný. Postupne predstavíme verejnosti všetky dôležité princípy, myšlienky a počas kampane aj priority volebného programu. Naším hlavným heslom je Mesto pre ľudí. A z toho sa dá odvodiť, o čo by sme sa snažili. Moju prácu ľudia poznajú štyri roky. Už len to, že som sa pred občanmi ako poslanec štyri roky neschovával. Mojou osobnou výzvou je skoncovať s rodinkárstvom a predraženou výstavbou, o ktorej, žiaľ, ľudia nevedia. Ako je možné, že tu roky vyhráva zákazky len jedna firma, ale verejne sa o tom nehovorí? Navyše už aj najdrahšími ponukami? Čo je ale kľúčové. Občania musí nájsť v budúcom zastupiteľstve silnú oporu. Predsa nie je normálne, aby tu bol občan mestu ukradnutý. Ako sa môže stať, že za Vami príde človek so slzami, že mu vyrastá v záhrade polyfunkčný dom? Že za Vami príde staručká pani a povie, že úrad ignoruje štyri roky jej žiadosti? Toto treba zastaviť. A my sa o to pokúsime.
Záverom, nebojíte sa, že sa vystavíte tlaku mnohých ľudí?
Aký tlak máte na mysli?
Z obavy o svoje miesta sa Vás môžu snažiť mnohí ľudia z mesta poškodiť. Možno aj súčasní poslanci.
Rozumiem. Uvedomujem si, že bude vyvíjaný tlak, aby som, konkrétne ja, neprešiel. Totiž, je tu pár ľudí v meste, ktorým moje pôsobenie marí, takpovediac kšefty. Ale nebojím sa toho. Do volieb pôjdeme ako jeden z najsilnejších tímov vo volebnej histórii. Každý z našej kandidátky je výnimočná osobnosť. Ak neprejde ako poslanec, bude spolupracovať s nami aj naďalej v rámci svojej odbornosti. A to si veľmi vážim. Skôr naopak, ja sa na kampaň teším. Ak bude kampaň férová, budeme bojovať o voliča svojimi programami. Obrovským pozitívom týchto volieb bude teda už len to, že sa prvý raz dostanú pod verejnú kontrolu volebné programy. Taký dobrý krok správnym smerom. Takže to nebude o tom, či volič niekoho pozná z ordinácie či zo školy. Občan by mal byť náročný. Občan už by mal prestať voliť tých, ktorí sa pred ním štyri roky ukrývajú. Občan má moc a sám si v týchto voľbách vyberie, buď mu vyhovuje súčasný stav, alebo chce úplnú zmenu práce poslancov.
(rozhovor bol autorizovaný, Juraj Říha spresnil niektoré formulácie)