Áno, je. Tak znela odpoveď ľudí v mojom okolí. Riešenie dlžôb a neporiadku v tomto bytovom dome sme zdedili ako niektoré iné problémy z predchádzajúceho volebného obdobia. Chápem, že tak ako Družstevná, aj bytový dom na Skuteckého ulici nie je jednoduchý prípad, ale treba aspoň začať rozmotávať klbko vzájomne prepojených problémov. Uvediem zopár skutočností, aby sme pochopili, o čom hovorím.
Bytový dom bol obsadzovaný sociálne slabšími nájomcami. Tento bytový dom rovnako ako bytový dom na Mierovom námestí oproti pizzerii Zelený dom bol vo vlastníctve mesta. V bytových domoch sa rovnako uzatvárali nájomné zmluvy na dobu neurčitú. Prvé náznaky problému dochádzali v minulom volebnom období, keď sme v komisii finančnej, majetkovej a právnej (dnes už dve samostatné komisie) otvorili otázku neriešeného dlhu. V niektorých prípadoch totiž dosahovali dlhy nájomcov neuveriteľné výšky, 2 tis. EUR, 4tis. EUR, neboli ojedinelé prípady presahujúce 10tis. EUR. Jednoducho povedané, natískala sa nám otázka, ako mohlo mesto dovoliť narastať dlh do týchto výšok. Totiž nebolo, a mne osobne nie je doteraz, jasné ako k tomu vôbec prišlo. Dlh nevzrastie pri tomto druhu platieb do takejto výšky za jeden mesiac, ale za rok, dva, tri. Kto na mestskom úrade zaspal a neriešil problém v zárodku?
Do zastupiteľstva sa teda dostal počas predchádzajúceho volebného obdobia návrh, nepamätám si už presne, či to bol primátorov návrh alebo koho, aby mesto obytné miestnosti preklasifikovalo na byty a odpredalo nájomcom. Tak sa aj stalo, viacerí si už preklasifikované byty odkúpili. To, že sa obratom stali predmetom biznisu a predávali sa nájomcami s niekoľkonásobne vyššou cenou, je druhá otázka. Len niekto nedomyslel aj ten dôsledok, že väčšina bytov sa odpredala, a mestu zostali byty tých nájomcov, ktorí sú najviac zadĺžení.
Možno by sa vám zdalo, že to nie je náš problém. Ale je. Mesto má totiž uzatvorenú mandátnu zmluvu so spoločnosťou Termming, a.s., ktorá mestu spravuje bytové jednotky. V Článku II. bodu 3. zmluvy sa zaviazalo mesto uhrádzať spoločnosti peňažnú sumu, ktoré vyúčtuje spoločnosť ako rozdiel medzi vyinkasovanými úhradami od nájomcov a spoločnosťou vynaloženými nákladmi na správu majetku, zároveň sumu, ktorá predstavuje dvojmesačné preddavky do fondov prevádzky, údržby a opráv, vrátane preddavkov na služby poskytované v spojení s užívaním bytov, ktorá je dlhom mesta. Čiže jednoducho povedané, mesto dorovnáva platby za tých, ktorí vytvárajú dlh. A my by sme si následne mali dlh vymáhať od nájomcov. Každý rok preto z rozpočtu mesta vyplácame spoločnosti dorovnanie za nájomcov, ktorí si neplnia svoje povinnosti, napríklad v tomto roku ide o sumu z rozpočtu mesta vo výške 35 295 EUR.
Nehovoriac o špecifickej situácii v bytovom dome na Skuteckého ulici, kde sú spoločné priestory výrazne zničené a investície do rekonštrukcie si za súčasného stavu nevedia viacerí oslovení ani len predstaviť. Pre ilustráciu niekoľko fotiek pre tých, ktorí stav tohto domu nepoznajú, alebo sa neodvážili ešte doň vstúpiť.
Prečítal som si niektoré vyjadrenia k situácii v tomto bytovom dome. Prečítal som si aj články, kde sa kvetnato opisovalo, ako sa bude problém riešiť. Ale doteraz som nepostrehol žiadny konkrétny návrh od autorov článkov. Návrhy o tom, že objekt treba monitorovať a sledovať, fajn, prijímam. Ale treba povedať ako dlho a s akým výsledkom. Povedať si, ako dlho chceme nechať narastať sumu dlhu a kedy skončiť s doplácaním dlžôb nájomcov z rozpočtu mesta.
V Komisii pre správu majetku a legislatívu sme preto problém otvorili a rozdelili na tri časti. Sociálny, bezpečnostný a právno-finančný. Je pochopiteľné, že sme sa v komisii venovali tej tretej. Zvyšné dve sú zrejme parketou iných komisií či expertov na problematiku.
Problém bytového domu sme riešili na zasadnutí komisie v apríli a v máji. Vypočuli sme si stanoviská k doteraz vykonaným krokom od zástupkyne spoločnosti Termming, a.s. a právničky mesta. Začali sme tým, že sme si zhrnuli na úvod tieto fakty o bytovom dome č. 1650 na Skuteckého ulici:
Keď sme si robili prepočet, vyšlo nám, že z celkového dlhu tohto bytového domu (čiže spolu aj s bytmi v osobnom vlastníctve) predstavuje najväčší podiel na tomto dlhu práve našich 15 bytov. Viem, že dlh bytov v osobnom vlastníctve sa začal riešiť prostredníctvom dobrovoľnej dražby, o čom už rozhodla väčšina spoločenstva vlastníkov ostatných bytov v dome.
To, čo nás najskôr v komisii zarazilo, je skutočnosť, že 2 byty s novými nájomcami, opäť tvoria dlh. Čiže dlhoročná snaha o vypratanie bytov sa skončila tým, že sa predchádzajúci nájomcovia nahradili novými neplatičmi. Odpoveďou na otázky členov komisie bolo, že v čase prideľovania bytu nevedia na mestskom úrade predvídať to, či niekto bude neplatičom, a tiež otázka na členov komisie, že keď príde za nami osoba s deťmi, ktorá nemá kde bývať, čo by sme robili my. Či by sme jej byt nepridelili. Túto otázku dávam teda k zodpovedaniu aj, vám, čitateľom tohto článku.
Začali sme preto nasledovne a odporučili sme:
Nízkonákladové bývanie z dôvodu nielen poskytnutia nižšieho štandardu s nižším nájomným, ale aj rozšírenie možností mesta predložiť súdu záruky poskytnutia náhradného ubytovania v prípade vypratania nájomných bytov na dobu neurčitú.
Odporučili sme Komisii pre sociálne veci a zdravotníctvo, aby sa začala zaoberať definovaním sociálneho bytu, čiže kritériám, na základe ktorých sa vyčlení určená čiastka z rozpočtu mesta na dofinancovanie nákladov spojených s bytmi pre sociálne slabšie rodiny.
Na komisii sme otvorili možnosť aj úplného dočasného zákazu prideľovania uvoľnených bytov do času prijatia zámeru ďalšieho postupu. Tento návrh nakoniec v komisii nebol prijatý.
Uvedomujem si, že sa nedá vytrhnúť len právno-finančný problém a nehľadieť na bezpečnostný a sociálny aspekt. Vnímam aj obavy z toho, že vyprataní ľudia môžu predstavovať bezpečnostné riziko na Juhu. Ale prvým balíkom opatrení sa snažíme aspoň posunúť diskusiu o riešení problému na Skuteckého ulici ďalej ako bola doteraz. Budem rád, ak máte konkrétne návrhy, prosím, dajte o nich vedieť. O každom sa dá seriózne diskutovať.
Je mi jasné, že vždy bude citlivou otázkou prideľovanie bytov sociálne slabším obyvateľom. Ale je mi jasné aj to, že týmto spôsobom otázku dlhu nevyriešime ani v tomto volebnom období. A preto si myslím, že ak vec posunúť ďalej, mali by sme si najskôr spoločne zodpovedať, čo vlastne chceme.