Rozumiem pocitom mnohých Malačanov, ktorí sa pri nedostatku informácií môžu cítiť dokonca oklamaní. Žiaľ, ani samosprávy nie sú často o kus viac informované. Jedno však viem isto, netreba v súčasnosti podliehať strachu.
V uplynulých dňoch som sa dozvedel mnoho. Zašlo to tak ďaleko, že som konfrontovaný novinárskymi tvrdeniami zo zaručených zdrojov v internetových diskusiách o stopercentnom nočnom sťahovaní utečencov, dokonca odháňaní obyvateľov spred brán na Továrenskej ulici kvôli tranzitu utečencov z Bratislavy. Všetky tieto zaručené informácie sa, ako už vieme, samozrejme nepotvrdili. Mrzí ma, že napriek tomu niektoré bulvárne médiá skôr uprednostňujú snahu o vyššiu čítanosť článkov. Pritom naše jasné vyhlásenia sa korektne objavili v médiách tu a tu a tu.
Verím, že v nasledujúcich dňoch sa náš život vráti do normálneho režimu, k práci a k pokoju v rodinách. Je na to niekoľko dôvodov, pre ktoré zároveň nesúhlasím s mnohými dezinformáciami v médiách. V areáli záchrannej brigády na Továrenskej ulici v Malackách prebieha podľa nám komunikovaných informácií príprava na prípadnú krízovú situáciu v našom pohraničnom území, cez ktorú vedie významná železničná trať na Nemecko. Obdobná príprava prebieha okrem Malaciek v rade ďalších miest na Slovensku a blízkom českom pohraničí, o tých sa v uplynulých dňoch ale nepíše.
Prečo práve v Malackách a nie v inej obci na Záhorí?
Práve pre špecifickosť areálu záchrannej brigády, ktoré sú na Slovensku len tri. To, čo sme si v minulosti cenili, dnes mnohí zatracujeme.
Prečo v týchto dňoch?
Pretože v Budapešti došlo v uplynulom týždni k zadržaniu niekoľko tisíc utečencov, ktorí sa snažili o železničnú prepravu do Rakúska a Nemecka. V otázke prípadného vypravenia špeciálnych vlakov sa čakalo na postoj Českej republiky, ktorá mohla na štátnej hranici vlaky otočiť. Nakoniec Rakúšania a Nemci verejne vyhlásili, že sú pripravení prijať špeciálne vlaky. Česká republika zároveň potvrdila, že umožní prejazd cez jej územie.
Prečo je lepšia preventívna príprava?
Každý jeden starosta a primátor nesie zodpovednosť za dianie v uliciach či železničných staniciach, pritom technické prostriedky na zvládnutie takejto nekontrolovanej situácie nemáme žiadne. Ak by nastal nekontrolovaný pohyb osôb po území Záhoria, prípadne samotných Malaciek, musel by som požiadať o podporu štátu a jeho promptnú reakciu. Do toho času by sme zažili zaisto náročné chvíle. Citíl by som sa preto pokojnejšie, ak by štát udržal svojimi silovými zložkami dohľad nad týmito osobami a na to sa aj preventívne pripravil.
Prečo stany a nie ubytovne?
Pretože štát ma na účely dlhodobého azylového konania zriadený úplne iný typ zariadení s voľným pohybom, aké je napríklad v Gabčíkove. Tieto zariadenia majú svoje špecifické podmienky prevádzkovania a nároky na stráženie či režim ako aj kapacitu, ktorá nie je naplnená. Stany a prenosné sociálne zázemie, aké boli videné na Továrenskej ulici v Malackách, to rozhodne nie sú. Ale môžu pomôcť štátnym zložkám v dočasnom medzitranzite osôb zadržaných na našom území do na to určených azylových zariadení. Nie som odborník na migračnú politiku, ale rovnako si myslím, že Slovensko (tobôž Malacky) nie je pre utečencov vzhľadom na prísne azylové predpisy cieľovou destináciou.
Nie je to mesto Malacky, primátor mesta, ani poslanci mestského zastupiteľstva, ktorí by mali odpovedať na otázky. Ale najmä ministerstvo vnútra, ktoré má ako jediné úplné informácie a základnú povinnosť včas vysvetľovať obyvateľom svoje zámery. Z doterajšieho poznania z iných miest viem ale jedno, že petície, nebodaj domobrana, demonštrácie, uznesenia poslancov či dokonca miestne referendum môžu slúžiť na vyjadrenie názoru, ale voči štátu má minimálny účinok.
Osobne som komunikoval s ministrom vnútra, ktorému som odporučil nepodceňovať nálady medzi obyvateľmi a začať aktívne komunikovať s mestom.
Naďalej platí, že dianie intenzívne sledujem a som pripravený okamžite reagovať na akékoľvek zmeny.