Stačilo trochu "gúglenia" a podobnosť býka s dielami Pavla Dubinu sa nezaprela. Ste jeho autorom? Po otázke mailom prišla rýchla odpoveď. Áno. Výsledkom bol nečakaný predpolnočný mailový rozhovor s mladým slovenských sochárom, ktorý ma na svedomí už množstvo známych aj menej známych autorských diel.
Čo by vedel o svojom malackom diele prezradiť?
"Hm, ťažko odpovedať. Nechcem, aby to znelo znevažujúco, ale socha je o tom, že vždy sa niekomu páči to, čo inému nie ;), našťastie ;). Vášho býka som robil na objednávku pána, ktorému sa páčila moja tvorba. Býk je preňho, tak ako aj pre mňa, symbol húževnatosti a nepoddajnosti. Neviem o tom moc hovoriť. Som sochár, nie kunsthistorik," reagoval v maili.
Niekedy mám pocit, že ľudia potrebujú mať súvislosti vysvetlené "polopate", aj keď práve umenie je o cítení, ktoré sa ťažko opisuje. Hmm? - smerovala moja otázka. "Ľudia niekedy nepotrebujú ani tak polopate, len si odvykli uvažovať nad tým, čo je okolo nich ;) a nechavajú sa viesť názorom iných ;)," odpovedal Pavol Dubina.
A ako vzniká taká socha býka? Pozrite sa tu.
Rozhovor s P. Dubinom publikovaný v minulom roku si môžete prečítať aj tu.
Malacký býk
Mgr.art.Pavol Dubina - sochár mladej generácie
Dnes už etablovaný sochár mladej generácie Pavol Dubina sa narodil v Bratislave v roku 1975. Po absolvovaní Školy umeleckého priemyslu v Bratislave v odbore kameňosochár (1990-1994) pokračoval v štúdiu na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave (1994-2000).
Tu navštevoval sochársky ateliér prof. Juraja Bartusza a následne prof. Juraja Meliša. Ešte pred úspešným ukončením vysokej školy absolvoval tiež dvojsemestrálny študijný pobyt na Kunst Fachhochschule v nemeckom Kieli v ateliéri prof. Kerstin Abrahama.
Vo vlastnej voľnej soche preferuje kov – zvlášť zvárané železo a to v komornom formáte. Preferencia obsahu nad formou vysvetľuje Dubinovu malú ovplyvniteľnosť vizuálom niektorého z aktuálnych i minulých umeleckých prúdov a naopak dominantné čerpanie inšpirácie z literárnych a hudobných zdrojov.
Hrou s úplne odlišnými emóciami je od roku 2004 sa postupne rozrastajúci rad zvieracích skulptúr v komornom i monumentálnom merítku, aký na dnešnej slovenskej sochárskej scéne nemá obdoby. Za prelomové možno v Dubinovej kariére považovať roky 2006-2007, kedy vznikli významné monumentálne exteriérové realizácie.
V prvom rade to bol Pomník obetiam extrémizmu (Bratislava 2006) vytvorený v súvislosti s tragickou smrťou Daniela Tupého. O rok neskôr vznikol – Grey Bear pre rovnomenný golfový klub (Tále 2007). Zmieniť v tejto súvislosti treba aj začiatok Dubinovej spolupráce na viac než sedem metrovej soche Milana Rastislava Štefánika inštalovanej dnes na námestí pred novou budovou Národného divadla v Bratislave (2004-2009).
Sochársky spracovaným fontánam sa venuje od roku 2004, napr. fontána Osud pre mesto Veľký Krtíš. Architektonické sochárstvo má v jeho prácach dve polohy. Na jednej strane dokladá zvládnutie potrebnej techniky a súčasne vzácnu schopnosť vcítenia sa do tvorby starých majstrov doloženú jeho spracovaním štukových dekorácii pre reprezentačné priestory rekonštruovaného Bratislavského hradu (2010-2011). Na strane druhej ponúka podľa želania zákazníkov sochárske riešenia rôznych priestorov vrátane imitácii skalných stien, jaskýň a pod.
Sochár Pavol Dubina má dnes za sebou už pár autorských a viacero kolektívnych výstav, vďaka ktorým mohli milovníci umenia vidieť jeho práce nie len na Slovensku, ale napríklad aj v Rakúsku (Kitsee 1996), Nemecku (Lűbeck 1999) či Taliansku (Rím, Umbertide 2006).
V súčastnosti žije a tvorí striedavo v Bratislave a Revištskom Podzámčí.
Zdroj: www.palidub.sk