Päť mesiacov márneho čakania na napĺňanie sľubov poslanca mestského zastupiteľstva Jozefa Halcina a 26. júla článok s názvom Nedovoľme aby Juh bol skládkou ďalších problémov ma nenechali ľahostajnou. Jeho výpoveď a postoje vo veci riešenia situácie na Družstevnej ulici nie sú hodné predsedu Komisie na ochranu verejného poriadku, ktorým autor je. Ak máte iný názor, bite do mňa, ale prosím faktami. Tu je moja skúsenosť.
Prvýkrát som poslanca Halcina oslovila vo februári 2011 v čase kreovania komisií mestského zastupiteľstva. Môj úprimný záujem stať sa členom komisie na ochranu verejného poriadku a nadniesť v nej aj problematiku Družstevnej však nenašiel oporu v predsedovi. Za člena ma nevybral. Rešpektujem jeho právo. Nedovolím si ani spochybniť a porovnávať svoje skúsenosti a odhodlanie zaoberať sa bezpečnosťou Malaciek s inými úspešnými. Druhýkrát som Jozefa Halcina kontaktovala 15. februára. Práve vtedy som sa prostredníctvom Milana Krajniaka, poradcu pre rómsku kriminalitu, dozvedela o avizovanej návšteve Malaciek ministrom vnútra Danielom Lipšicom 18. februára. Keďže som v tomto čase už naplno pomáhala rodine Dobrovodských s riešením otázok spolužitia s neprispôsobivou rodinou, telefonát J. Halcinovi som považovala za nutný. Bola som totiž presvedčená, že volám tomu „správnemu“ človeku, ktorý by mal o všetkých udalostiach na Družstevnej ulici vedieť. Verila som, že ľuďom z Dolného konca pomôže. Vypočul ma a po pár minútach volal späť so žiadosťou o sprostredkovanie stretnutia s Dobrovodskými. Uskutočnilo sa hneď v nasledujúci deň.
Teraz môžem už len konštatovať sklamanie, naozaj veľké sklamanie. Uplynulo veľa dní, týždňov, ba aj mesiacov odvtedy, čo Jozef Halcin sľúbil podať rodine Dobrovodských pomocnú ruku. Stretnutie s Oskarom Dobrovodským ml. aj st. v mojej prítomnosti trvalo do neskorých večerných hodín. Rozprávanie o udalostiach, katastrofálnej situácii sprevádzali emócie prameniace z beznádeje, ktoré trvajú dodnes. Po skončení stretnutia sme my z Družstevnej ostali plní očakávaní. Verili sme a čakali, čakali a verili. K žiadnym činom zo strany predsedu komisie neprišlo, aj napriek tomu, že na záver stretnutia zopár slovných prísľubov padlo. Vyzerali konštruktívne, splniteľne a som presvedčená, že by aj vytúžené „ovocie“ priniesli. Pán Halcin, my sme si pripravili a usporiadali chronologicky dokumenty, ako ste to od nás žiadali. My sme verili, že budete koordinovať činnosť Vami navrhovaných zložiek samosprávy a orgánov štátnej správy a to v pravidelných intervaloch. Ako ste vtedy sám tvrdili za podmienok spätnej väzby s mesačným vyhodnocovaním. Rodina Dobrovodských čakala, že im v marci 2011 zazvoní telefón a budete ich kontaktovať vo veci spolupráce a ďalšieho postupu. Nezazvonil. A ja sa pýtam prečo? Kde ostali Vaše sľuby, že ihneď začnete na tomto probléme pracovať a v marci 2011 sa ozvete? Ako ste sa vôbec dokázali úplne odmlčať v komunikácii s rodinou Dobrovodských, ktorá v súčasnosti žije v nezávideniahodnej situácii? Mne by to svedomie nedovolilo. Tak sme v kútiku duše dúfali, že sa aspoň komisia začne týmto problémom zaoberať. To ste povedali nielen rodine Dobrovodských a mne, ale aj zverejnili vo svojom článku Všetko so všetkým súvisí alebo kauza Družstevná.
Pán Halcin, urobili ste z nás „neveriacich Tomášov“. Už nám ostalo len dúfať, že obyvateľom Juhu ste aj niektoré sľuby splnili a naďalej Vám veria. Tak ako my, zaslúžia si, aby ste slová premenili na činy. Preto Vás verejne touto cestou vyzývam, aby ste sa pripojili k tým Malačanom, ktorí chcú pomôcť v riešení situácie na Družstevnej ulici. Nie je čas na osočovanie tých, čo nekonali. Museli by ste kritiku vzniesť aj na svoju hlavu. Neboli ste to práve Vy, kto v príspevku z 21. februára 2011 sľúbil citujem: „na najbližšom zasadnutí MsZ navrhnem aby poslancov na každom zasadnutí o tomto probléme informovalo tak mesto (prostredníctvom primátora), ale aj daná komisia, ktorej som predseda ako aj ďalšie komisie, ktoré súvisia z daným problémom (najmä oblasť sociálnych vecí, stavebníctva, legislatívy)...“ Kontrolka zasvietila možno až v júli. (záznam z rokovania komisie).
V jednej veci však s Vami musím súhlasiť. Bolo ich tu veľa, čo nekonali alebo konali len čiastočne. No každý z nás má právo na reparát. Ak nie je neskoro, pokúste sa o to. Ak Vám to nejaká právna norma nerieši, poukážte na to. Hľadajte riešenia, žiadajte o pomoc ústredné orgány štátnej správy. Súhlasím, ak tvrdíte, že mestské zastupiteľstvo nesmie „odmeniť“ neprispôsobivých občanov za ich odchod. Naopak riešiť ako nahradiť majetkovú ujmu, ale najmä traumu a zdravotné problémy tým, ktorí neprispôsobiví ničili život. S podobnými si dokázali poradiť aj v Čiernej nad Tisou. Išlo síce o mestské byty, ale princíp by mohol zostať zachovaný. Problémoví definitívne prekročili hranice únosnosti a nemali žiadne právo na ďalšie výhody a toleranciu zo strany mesta.
Malačania chcú žiť v pokojnom a bezpečnom prostredí. Každý Malačan, či z Juhu alebo z Družstevnej. Teraz sa však všetci obávajú, čo bude. Fakty, polopravdy, fámy, riešenia a neriešenia letia celým mestom. A kto by si z nás nevypočul tieto novinky, ktoré sa môžu osobne dotknúť každého z nás? Napriek tomu, že obyvatelia Družstevnej sa boja, trpia a čakajú, nehodlajú a nepodporujú prehodiť tento problém na „inú ulicu“ v meste. Veria, že sa nájde riešenie pre všetkých prijateľné.
Zuzana Baligová
obyvateľka Družstevnej ulice
a členka občianskej iniciatívy Ľudia pre Malacky