Malacky, „mesto bez srdca“

Ak ste si mysleli, že Malacky nemajú centrum, lebo mestu chýba koncepcia, resp. stratégia, ktorá by s vytvorením centra počítala nie je to celkom tak, ten dôvod je iný a odpoveď na to, prečo Malacky nemajú životaschopné centrum treba hľadať inde. 

Dovolím si k takto prierezovej téme vyjadriť svoj názor, pretože som vyštudoval odbor Architektúra a pozemné stavby – odbor mestské inžinierstvo. Získal som doktorát z definovania bezbariérových parametrov dopravných stavieb. Pracujem ako pedagóg na katedre dopravných stavieb a na tvorbe strategických dokumentov, zahŕňajúcich i rozvoj centrálnych mestských oblastí, som sa podieľal v napr. v mestách Zvolen, Piešťany či Levice.  

V roku 2002 mesto všeobecne záväzným nariadením schválilo územný plán, ktorého, hlavným cieľom bolo, aby z Malaciek bolo okresné až regionálne centrum Záhoria. Podľa môjho názoru bol plán dobre nastavený, navrhovalo sa v ňom vytvoriť centrálnu polyfunkčnú mestskú zónu, ktorej kompozičnú os by tvorili ulice Záhorácka a Radlinského. Územný plán navrhoval vznik troch centier, prepojených vnútromestským dopravným okruhom, a to spoločenského, obchodno-dopravného a zhromažďovacieho centra. 

Spoločenské centrum sa malo vytvoriť v priestoroch nadväzných na križovatku na Kláštornom námestí. Tento priestor sa odporúčalo dotvoriť zariadeniami občianskej vybavenosti, tu je v súčasnosti inkubátor a nová polyfunkčná budova umiestnená v tesnej blízkosti križovatky. Tento priestor mal byť dotvorený parkovou zeleňou, avšak žiadna nová parková zeleň tu nie je. Do spoločenského centra bolo potrebné organicky začleniť aj územie priľahlé k ulici Na brehu, tu na jednej strane stojí BILLA a na druhej strane LIDL, je minimálne diskutabilné, či takéto objekty patria do spoločenského centra. Ako vnútornú kompozičnú os spoločenského centra bolo potrebné ponímať Zámockú ulicu, ktorú sa odporúčalo riešiť ako pešiu promenádu, v súčasnosti je táto ulica čiastočne zjednosmernená a pribudli nové parkovacie miesta. Pešia promenáda mala viesť až po Kaštieľ, s ktorým mala byť prepojená peším podjazdom pod železnicou.

Obr.1: Spoločenské centrum

Zhromažďovacie centrum malo vzniknúť v priestoroch nadväzných na križovatku ulíc Záhorácka – Brnenská – Cesta Mládeže (pred „Dolným“ kostolom). Podmienkou vzniku tohto centra bolo preloženie dnešnej križovatky za kostol, čím by sa umožnil vznik námestia, ktorého základom mala byť verejná parková zeleň umiestnená na pozemku pri Obvhodnom úrade, mesto však tento pozemok predalo. Pozemok je dlhodobo oplotený a nevyužitý.

Obr.2: Zhromažďovacie centrum

Obchodno-dopravné centrum malo byť tvorené predstaničným priestorom, Nádražnou a Jilemnického ulicou. Tento verejný priestor je pravdepodobne prvá vec, ktorú návštevník mesta uvidí. Myslím, že mi dáte za pravdu, ak poviem, že dobrý dojem na neho zanechať nemôže, pretože je to jedna obrovská neorganizovaná asfaltová plocha bez primeranej vybavenosti, nástupíšť, prístreškov, rozptylových plôch a chodníkov. Takéto plochy by sa v centre mesta, ktoré má ambíciu byť okresným až regionálnym centrom Záhoria nemali nachádzať.

Vnútromestský dopravný okruhu mal spájať tieto tri centrá a odľahčiť zaťaženú Záhorácku ulicu, ulicu M.R. Štefánika a Radlinského ulicu. 

Okruh mal byť vedený ulicami Veľkomoravská (od napojenia Cesty mládeže), Nám. SNP, Ľ. Zúbka, Partizánska s vyústením na Kukučínovu a Brnenskú ulicu. Pre vznik takéhoto okruhu bolo potrebné vybudovať jeho chýbajúci úsek medzi Partizánskou a Kollárovou ulicou (pri železnici), avšak namiesto cesty je tam i po rekonštrukcii chodník, naviac v súčasnosti je Partizánska ulica z jednej strany ukončená obratiskom.

Ak to na záver zhrniem, je dobré, že bola zrekonštruovaná Záhorácka ulica a časť Radlinského ulice, ale pokiaľ budú tieto ulice spájať neexistujúce zhromaždovacie centrum s málo atraktívnym spoločenským centrom bez pešej promenády a kvalitných pobytových priestorov s dopravno-obchodným centrom, ktorého stav je prinajmenšom zanedbaný, nemožno hovoriť o životaschopnom centre mesta. V súčasnosti nemôže Záhorácka ulica prevziať úlohu centra mesta, pretože jej spoločenskú funkciu veľmi obmedzujú hluk a exhaláty spôsobené vysokou intenzitou dopravy, ktorá je taká vysoká o.i. kvôli absencii vnútromestského okruhu.  

Je na mieste položiť si otázku, prečo sa v horeuvedených veciach nekonalo, resp. v niektorých prípadoch sa konalo v rozpore s územným plánom. Územný plán je základný strategický dokument, spracovaný tímom odborníkov a bol schválený mestským zastupiteľstvom. Myslím, že na jeho dodržiavanie by malo v prvom rade dbať vedenie mesta a mali by sa ho držať pri svojej  práci aj všetci pracovníci mestského úradu, predovšetkým oddelenia územného rozvoja a životného prostredia. 

V súčasnosti máme územný plán aktualizovaný o niekoľko zmien a doplnkov, avšak myšlienka vytvoriť centrálnu polyfunkčnú mestskú zónu, tak ako bolo hore uvedené, pretrvala. Myslím, že mesto by sa v záujme stability a rozvoja malo riadiť kvalitne spracovanými strategickými dokumentmi. Myslím, že je namieste, aby sa územný plán  dodržiaval, aby sa podľa neho postupovalo pri výstavbe a rekonštrukciách a aby sa mesto snažilo naplniť jeho ciele, pretože všetci chceme, aby „srdce“ mesta začalo znovu biť! 

Milan Ondrovič - Mesto - 01.11.2010 - 5553 čítaní

Komentáre k článku