Jarný UV_festival a cibuľa

Absolvovala som posledné UV_festivaly troch ročných období. Zorganizovaných ich bolo už podstatne viac (pozri), ale vždy som tieto typy akcií vnímala skôr periférne bez vlastnej zážitkovej skúsenosti. Nie každý sleduje alternatívnu hudobnú scénu a priznám sa bez mučenia, pre mňa bola vždy "španielskou dedinou" aj tá "mainstreamová".

Skúsenosť ma však presviedča, že na festivaloch ide o niečo úplne iné. O zážitok. A možno aj s cibuľou :). Stúpajúc po schodoch v spoločenskom dome mi hneď udrela do nosa. Paradoxne mi pripomenula omamnú vôňu adventných sviečok, ktoré tam horeli pár mesiacov predtým. A teraz tá cibuľová. Pre niekoho možno aróma nelákavá, ale pozor!

Už naši predkovia sa pred epidémiami chránili rozmiestnením cibule či cesnaku po dome. Konzumáciou týchto prírodných antibiotík tiež nič nepokazíte, naopak. Hlavne v čase, keď už s ťahujúcimi a neustále sa opakujúcimi virózami treba raz a navždy vypiecť. A nakoniec. Ja si cibuľu spájam s jarou, vy nie? Spomeňte si na čerstvý chlieb s prvou cibuľkou z vlastnej záhradky a prenesie vás v čase (aj v treskúcej zime, keď ju zoženiete ako všetko nepravé v marketoch).

Pre mňa sa tá výrazná vôňa mastného chleba s cibuľou šíriaca sa od pultu, za ktorým celý večer čapovala Naďka s pomocníkmi pivo s výbornou "čapicou", stala synonymom hlavnej myšlienky večera. Festival mal silu prírodných antibiotík. V družnej debate s kamarátmi som zabúdala na jarnú únavu a hnusné virózy. Na to, že som prišla len "na skok" a nie na štyri hodiny :). Pred pódiom som sa mohla skutočne vyskákať, a pritom som nemusela poznať tvorbu vystupujúcich. Hudba účinkujúca ako afrodiziakum. Ako cibuľa, ktorá podľa múdrych kníh podnecuje zmysly a vzbudzuje príjemné pocity. A o tom je každé takéto podujatie. Hlavne o pohode zo stretnutia.

Keď som sa rozprávala s organizátorom Janom Petrovičom o jeho naplnení predstavy návštevnosti, bol spokojný. "Kamarát robí kultúru v Pezinku a tam to majú vždy všetko plné," povedal. Necítila som som z jeho reakcie výčitku, ale tú spomínanú pohodu. Tá môže panovať aj medzi desiatkami, stovkami, či tisíckami návštevníkov, ale aj medzi piatimi divákmi malackého kina, pre ktorých premietajú festivalovú lahôdku, hoci ďalšie stovky radšej zaplatia za vstupenky na podpriemerné marketingovo pretlačané "braky". Malačania spoznávajú hodnotu menšinovej kultúry postupne. Možno to nejde tak rýchlo ako inde, ale ide.

Už dnes sa teším na ďalší UV_festival, ale aj akciu projektu Sokolovňa_LIVE, na každé jedno podujatie, ktoré zorganizuje Mestské centrum kultúry alebo aj menej známe "neinštitucionalizované" skupinky nadšencov. Koncom februára som mala slinu napísať aj o Piussi a Geišbergovcoch. Pocit sa prepadol do hĺbky, no jeho ozvena zostáva. Som rada, že mali v MCK guráž premietnuť Od Fica do Fica. Publikum bolo nadšené, nechýbal spontánny smiech a potlesk, zvedavé otázky na Zuzanu Piussi. "Gorily sa nám rozmnožujú a mne najviac vyčítajú - ale ukážte, čo máme robiť? Neviem. Každý musí začať sám od seba. Ja som dokumentaristka, tak točím," povedala.

A hoci pri Geišbergovcoch už unavené publikum nereagovalo na pokusy o oživenie a dokonca počas koncertu jednotlivci odchádzali, Martin Geišberg, výborný hudobný improvizátor, skonštatoval: "Nevadí, nie sme predsa na hipisáckom festivale, kde sa všetci pochytajú za ruky a sú jedna veľká rodina. A aj predchádzajúci film vo vás zanechal istý ťaživý pocit." Ustál to s dobrou náladou a skvelý koncert dotiahol so známejším otcom Mariánom do finále.

Preto si myslím, že zvlášť v Malackách by sa mali organizátori riadiť základným pravidlom vedúcim k spokojnosti - dávaj viac, očakávaj menej. A príde to! Teda príde. Vďačné publikum. Ja za seba im ďakujem za odvahu už vopred.

P.S.: Pamätám si obdobie, keď pri rozprávkových nedeliach boli zaplnené tak tri-štyri rady v hľadisku. Na tej poslednej bolo 128 divákov :). Aj ja verím, že budem raz s úsmevom spomínať na obdobie, keď som takéto typy príspevkov publikovala väčšinou len ja. A preto stále nabádam šikovných ľudí v Malackách, ktorí majú vzťah k písaniu (foteniu), aby sa realizovali na LPM.sk. Verím, že aj to príde. Ja za seba im ďakujem za odvahu už vopred.

P.P.S.:

Lucia Vidanová - Reakcie, názory - 24.03.2013 - 4758 čítaní

Komentáre k článku