Aj na rodičovskej dovolenke sa dá realizovať

Svet zmenšený do spoločnosti malého človiečika je jej zrazu pritesný, komunikácia v detskej „hatlaninke“ ju intelektuálne nenapĺňa, túži po kolektíve. Potrebuje sa realizovať. V podstate má dve základné možnosti – vrátiť sa do práce alebo hľadať sebarealizáciu inde. Tak ako Andrea Langerová dvojnásobná mama z Malaciek, ktorá už tretie funkčné obdobie úspešne vedie Materské centrum Vánok v Malackách.

Ako si spomínate na svoje začiatky v MC Vánok?

Starší Maťko mal asi deväť mesiacov. Pomaly sme sa začali včleňovať do kolektívu. Nie som zvyknutá nič nerobiť, domáci stereotyp ma už neuspokojoval. Už som mala prechodené celé Malacky. Musím sa realizovať a tu som sa našla. Členkou som chcela byť prakticky od začiatku. Dnes som štatutárnou zástupkyňou už tretie volebné obdobie – piaty rok a aktívna som aj na úrovni Únie materských centier ako predsedníčka dozornej rady. Netreba sa toho báť. Vánkovanie ma celkom a podotýkam, dobrovoľne pohltilo. Hoci teraz, keď sú už z mojich chlapcov škôlkari, je najvyšší čas odovzdať „žezlo“.

Zmenilo sa za to päťročné obdobie niečo? Dá sa určiť, aké mamičky Vánok vyhľadávajú?

Začínali sme tu ako nová generácia s ambíciou budovať a modernizovať Vánok, organizovať akcie, tráviť spolu čas. No práve prichádza obdobie na generačnú výmenu, keďže naše deti už odrástli. Mamičky, ktoré Vánok navštevujú, možno rozdeliť na dve základné skupiny – kobercové a gaučové. Teda s deťmi, ktoré ešte nechodia a treba sa im venovať, v druhej skupine už deti vyhľadávajú zábavu a rovesníkov samé. Posun vidím v tom, že mamičky už neuspokojujú len služby herne, hľadajú „nadstavbu“ v aktivitách – krúžkoch, ktoré sa snažíme v rámci možností ponúknuť. Za posledné roky sa podstatne zmenila situáciu. Vznikli mnohé zariadenia, ktoré sa venujú aj tejto skupine. Udržať si pravidelných návštevníkov je stále náročnejšie.

Je to už na hranici ďalšej existencie?

Návštevníci chodia, aj z okolitých dedín. Akcie sú určené všetkým – aj nečlenom. No členiek je málo. Mnohé mamičky sa boja, že deti v kolektíve ochorejú. Na to dávame pozor, deti sem chodia zdravé, každý mesiac sa dezinfikujú hračky. Upratujeme dvakrát denne. Druhý pohľad je ten, že sa mamičky boja členstvom viazať. Chápem ich strach z neznámeho, z toho, čo všetko budeme od nich požadovať. Zrejme, tak ako každá jedna „vankárka“, majú obavu z toho, či to zvládnu, či aktivita vo Vánku nebude presahovať ich možnosti.

Ako sa to dá zvládnuť?

Najväčšia zodpovednosť za fungovanie centra je na štatutárke a jej zástupkyni, medzi členskú základňu sa potom prerozdelia jednotlivé aktivity najmä pri organizovaní podujatí. Aktuálne je to o to náročnejšie, že v priebehu pár mesiacov odišlo šesť členiek kvôli nástupu do zamestnania. Ak počítam aj seba, tak od novembra zostaneme štyri, čo je žalostne málo. Pritom si treba uvedomiť jednu vec, že všetky aktivity robia mamičky dobrovoľne bez nároku na honorár, no samozrejme s niekoľkými výhodami ako je napríklad voľný vstup do herne a zvýhodnené ceny kurzov.

Čo Vám Vánok dal a vzal?

Spoznala som nových ľudí, získala skúsenosti. Manažovanie kolektívu je tu iné ako v práci, kde som tiež istú dobu zastávala vedúcu funkciu. Úlohy sa nedajú direktívne určovať, treba si vychádzať priateľsky a v ústrety, tolerovať, že sú to matky s deťmi, u ktorých je prvoradá rodina a starostlivosť o deti. No priznám sa, že niekedy som musela Vánok uprednostniť. Ak sme mali akciu, nemohla som sa z nej „vyvliecť“, aj keď boli deti choré. Bolo treba  „zamakať“ a nikdy nás nebolo toľko, aby sme nepocítili každý jeden „výpadok“.  Dôležité je vytvoriť si dobrý súdržný kolektív a potom to ide aj samo.

Čo na to rodina?

Manžel ma v tom vždy podporoval. Bol tu údržbár, správca webstránky, nákupca, šofér. Aktivity Vánku sa stali súčasťou nášho rodinného harmonogramu. Bez jeho podpory by som sa tomu určite nemohla venovať, tak ako sa venujem. Teraz to už začína vnímať odlišne, keď sú chlapci v škôlke a ja vo Vánku. Už je načase prenechať priestor novým tváram. Akonáhle sa nájde nový kolektív ochotných a pre Vánok zapálených mamičiek, odovzdám im vedenie.

Aký je trend na Slovensku, vznikajú či zanikajú materské centrá?

Proces vzniku a zániku je prirodzený. Nie všetky detské centrá sú začlenené v únii materských centier. Únia nám dáva pocit spolupatričnosti. No aj na jej úrovni sa treba posunúť dopredu. Pred rokmi tu bola nádherná myšlienka, aby sa združovali mamičky s deťmi. To už nepostačuje. Všetky už hľadajú nejakú nadstavbu. Akútny nedostatok členiek a ľudí ochotných zapojiť sa do dennodenných aktivít občianskych združení, to nie je len problém „emcéčiek“, ale všetkých. Potom príde obdobie, kedy zaniknú alebo úplne utlmia svoju činnosť.

Vánok za sebou veľký deň otvorených dverí, čo najbližšie chystáte?

Deň otvorených dverí 10. 10. vyšiel úžasne, prišlo vyše stovky detí s rodičmi, aj nové tváre, čo nás potešilo. V septembri sme mali najúspešnejšiu burzu detského a tehotenského oblečenia – rekordných do deväťdesiat predávajúcich. Robíme všetko, čo je v našich silách a tak snáď s tou počtom obmedzenou, no na druhej strane zanietenou skupinou členiek, koncom októbra to bola Halloween party a v decembri nás čaká Mikulášska besiedka. Budúci rok bude tradične najväčším podujatím Míľa pre mamu.

Rozhovor vyšiel v týždenníku Záhorák č. 36

Lucia Vidanová - Rozhovory - 02.11.2012 - 3778 čítaní

Komentáre k článku